Na strane druhej je návrh rozpočtu jasným odrazom dlhodobo neriešených problémov udržateľného rozvoja Slovenska. Konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík, ktorý predstavil Stanovisko návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu plénu Národnej rady SR vo štvrtok 9. decembra. Pozornosť pléna upriamil na to, že platná legislatíva bude od roku 2024 vyžadovať dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, čo bez prijatia potrebných zmien zákona o rozpočtovej zodpovednosti a jasne definovanej konsolidačnej stratégie, nebude možné. Za stále aktuálne považuje šéf kontrolórov, aby tvorcovia rozpočtu sprehľadnili a skvalitnili proces jeho tvorby tak, aby bol zrozumiteľný aj pre laickú verejnosť.
Vláda SR predpokladá, že deficit rozpočtu verejnej správy sa dostane na úroveň 4,9 % (graf č. 1), čo predstavuje sumu 5,2 miliardy eur. Národná autorita pre oblasť externej kontroly v tejto súvislosti vo svojom stanovisku upozorňuje, že od roku 2022 sa začnú uplatňovať pravidlá Paktu stability a rastu, čo znamená, že na základe nominálneho deficitu nad 3 % vstúpi Slovensko do procedúry nadmerného deficitu. Pri pohľade na vývoj situácie existuje vysoké riziko pre nesplnenie tohto cieľa. Významnú položku, ktorá môže prispieť k rastu hospodárstva a k oživeniu verejných financií, tvoria fondy Európskej únie. Slovensku zostáva minúť bezmála 7,9 miliardy eur z končiaceho programového obdobia, z nového bude mať k dispozícii takmer 13 miliárd eur. Plán obnovy zároveň poskytuje sumu 6,3 miliardy eur .
Graf č. 1: Vývoj schodku verejnej správy v rokoch 2008 až 2024 (v % HDP)
Zdroj: Návrh RVS na roky 2022 až 2024; ŠÚ SR; *očakávaná skutočnosť; **prognóza
Do roku 2030 tak môžeme využiť bezmála 27 miliárd eur na udržateľný rozvoj spoločnosti, na podporu inovácií v oblasti životného prostredia, rozvoj dopravnej infraštruktúry či modernizáciu zdravotníctva a školstva. NKÚ však v tejto súvislosti upozorňuje na pretrvávajúce problémy s čerpaním európskej finančnej pomoci. Alarmujúce je, že sa Slovensko v tomto roku prepadlo na posledné miesto v rámci EÚ27 a aktuálne čerpanie je na úrovni 45 %. Predseda Mitrík zároveň pri čerpaní európskych zdrojov zdôrazňuje riziko nedostatočnej horizontálnej spolupráce medzi rezortmi dôležité pri realizácii Plánu obnovy. „Skúsenosti z našich kontrol poukazujú na silný rezortizmus, častú neochotu k spolupráci, výmene informácií, čo môže podstatne ovplyvniť využitie zdrojov,“ uviedol.
Napriek vysokému schodku rozpočtu verejnej správy na nasledujúci rok takmer všetky rezorty prezentovali nedostatok zdrojov, a to aj na dosiahnutie dôležitých cieľov v zdravotníctve, školstve či doprave. Rovnako územná a miestna samospráva zdôrazňuje, že návrh rozpočtu neumožňuje v plnej miere plniť jej originálne a prenesené kompetencie. „Je to dôsledok dlhodobo odkladaných podstatných reforiem týchto sektorov. NKÚ preto podporuje všetky reformné kroky, ktoré by neboli iba kozmetickými úpravami, presunmi kompetencií, ale skutočnými reformami, šetriacimi verejné zdroje tam, kde je to objektívne možné a ich nasmerovanie tam, kde je to objektívne potrebné,“ zdôrazňuje predseda kontrolórov Mitrík.
NKÚ upozorňuje na to, že napriek veľkým objemom peňazí smerujúcim do oblasti informatizácie verejnej správy nedochádza k potrebnému zoštíhleniu počtu jej zamestnancov. V rokoch 2011 až 2019 vzniklo 42 nových subjektov verejnej správy a do konca volebného obdobia má pribudnúť ešte minimálne ďalších 14. Počet zamestnancov má vzrásť aj v budúcom roku, a to o 1 622 osôb, pričom až viac ako 1 500 v súvislosti s Plánom obnovy.
Kontrolóri vo svojom stanovisku upriamujú pozornosť poslancov aj na riziká rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších cieľov verejných politík, akými sú oblasť vzdelávania, vedy, výskumu a inovácie, zdravotníctva, zamestnanosti a sociálnych politík, dopravnej infraštruktúry či životného prostredia. Predkladaný rozpočet napríklad nezohľadňuje navýšenie počtu žiakov regionálneho školstva, ktoré si vyžiada navýšenie o 40 miliónov eur, vláda pritom počíta so znížením výdavkov o takmer 100 miliónov eur oproti rozpočtu z roku 2021. Táto skutočnosť spôsobí pokles nominálnych miezd v regionálnom školstve o 1 %.
Dlhodobým rizikom pri dosahovaní cieľov v oblasti verejného zdravia je financovanie zdravotníckej starostlivosti. Navrhovaný rozpočet môže negatívne ovplyvniť riadny chod zdravotníctva, ako aj prehlbovanie zadlženosti univerzitných a fakultných nemocníc, k čomu výrazne napomáha pandémia. Vážnym problémom nielen pre súčasnosť, ale hlavne do budúcna, je nedostatok lekárov a stredného zdravotného personálu. „Reforma, ktorá vytvorí efektívnejší systém poskytovania zdravotníckych služieb, ich zdrojového zabezpečenia, vrátane personálnych zdrojov, je nevyhnutná v čo najkratšom období,“ prízvukuje predseda NKÚ Karol Mitrík.
Pre oblasť dopravnej infraštruktúry sú vytýčené ambiciózne plány, rozpočet na rok 2022 ich však napĺňa len čiastočne, keďže nepostačuje na komplexnejšie rekonštrukcie ciest a regionálnych tratí v najhoršom stave. NKÚ preto vidí opodstatnenie v aktualizácii Strategického plánu rozvoja dopravy. Ten aktuálny nekorešponduje s pripravenými harmonogramami budovania a rekonštrukcií infraštruktúry.
Národní kontrolóri sa dlhodobo venujú aj problematike napĺňania cieľov v oblasti životného prostredia, akými sú ochrana vodných zdrojov, sucho, skládky odpadov, či plasty. Každá z kontrol poukazuje na vysokú finančnú náročnosť ochrany všetkých zložiek prostredia. NKÚ preto pozitívne hodnotí nárast rozpočtovaných prostriedkov kapitoly, ktoré však nepokryjú potrebu riešenia mnohých naliehavých úloh, akými sú napríklad chýbajúci verejný vodovod v bezmála 500 obciach, čistiarne odpadových vôd či ochrana ovzdušia.
