Miera recyklácie komunálneho odpadu v SR je naďalej nízka, podľa posledných čísiel sa pohybuje na úrovni 23 percent, čo je polovica priemeru krajín Európskej únie (EÚ).
Na štvrtkovom brífingu, ktorý sa uskutočnil po stretnutí zástupcov priemyslu, štátu, samosprávy a Európskej komisie (EK) na tému Ako splniť európske ciele v oblasti zhodnocovania odpadu, to uviedla vedúca tímu ekonomických analýz pre Zastúpenie EK na Slovensku Lívia Vašáková.
Pripomenula záväzok pre Slovensko vychádzajúci z novej európskej legislatívy, podľa ktorej musí SR najneskôr do roku 2020 zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu na 50 percent a do roku 2035 až na 65 percent a skládkovanie by malo klesnúť pod desať percent. Pri obaloch by mala recyklácia v roku 2020 dosiahnuť 65 percent a v roku 2030 by mala byť na úrovni 70 percent. "Cieľom európskej legislatívy je, aby sme produkovali minimum odpadov a brali ich ako zdroj," ozrejmila filozofiu vyžadovaných opatrení. Nástrojmi na dosiahnutie stanovených cieľov sú podľa Vašákovej zlepšenie implementácie opatrení, efektívnejšie využitie prostriedkov EÚ v oblasti recyklovania odpadov i zvýšená osveta.
Riaditeľ odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Peter Šimurka v diskusii pripomenul novelu zákona o odpadoch, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. "Okrem transpozície európskej legislatívy implementuje aj praktické námety, ktoré sme získali od výrobcov, spotrebiteľov či samospráv," upozornil. Novela zákona podľa jeho slov v krátkodobom horizonte pomôže k zníženiu množstva komunálneho odpadu, najmä biologicky rozložiteľného odpadu, mieri tiež k dobudovaniu potrebnej infraštruktúry vrátane technológií, priemyselných kompostární či bioplynových staníc.
Výkonný riaditeľ európskej rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EXPRA) Joachim Quoden poznamenal, že žiadna krajina nie je v oblasti recyklácie dokonalá. "Dôležité je to, aby všetci zainteresovaní aktéri v tejto oblasti vedeli spolupracovať a krajiny sa mohli inšpirovať príkladmi dobrej praxe," skonštatoval.
Generálna riaditeľka Organizácie zodpovednosti výrobcov na Slovensku ENVI – PAK Hana Nováková pripomenula, že zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa od roku 2016 každoročne zvýšilo triedenie odpadu o päť percent, pričom predtým predstavoval nárast iba jedno percento. "Do systému triedeného zberu je však potrebné naďalej výrazne investovať, ak dnes stojí triedený zber v SR 40 miliónov, mala by sa investícia zdvojnásobiť," uviedla. Poukázala pritom napríklad na nevyhnutnosť rozšírenia zbernej siete. "Potrebovali by sme približne šesť miliónov kontajnerov s objemom 1100 litrov, aby sme dokázali naplniť limit 65-percentnej recyklácie obalových výrobkov v roku 2025," spresnila.
Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány zdôraznil, že úspech v oblasti recyklácie záleží na progrese a dobre nastavených podmienkach celého procesu od umožnenia triedenia občanom, samotného zberu až po zhodnocovanie odpadu. "Očakávame, že aj štát v rámci strategických dokumentov jasne nastaví pravidlá, ako nakladať s odpadom po jeho vytriedení a ako to bude s jeho ďalším spracovaním," povedal.
Vedúci oddelenia plastov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave Pavel Alexy súhlasí s tým, že redukcia plastov v životnom prostredí prostredníctvom recyklácie a energetického zhodnotenia je nevyhnutná. "Musíme však zároveň dávať pozor na to, aby plasty neboli nahradzované niečím, čo bude v konečnom dôsledku menej ekologickým riešením," podotkol. Poukázal tiež na problém s materiálovou recykláciou plastov. "Nie je z technického hľadiska dlhodobo udržateľná v takej vysokej miere, ako to do budúcnosti EK vyžaduje, pri recyklácii na úrovni 65 až 70 percent budeme mať recyklát nepoužiteľný na ďalšiu výrobu a spotrebu," ozrejmil.
