Praveká Detva v posledných marcových dňoch 2017 významnejšie poodhalila závoj svojich tajomstiev, v Lúčnej štvrti archeológovia odkryli pôdorys prvého domu.
Archeologická spoločnosť z Banskej Bystrice, ktorá skúma parcelu pod budúcim rodinným domom, našla význačný nález. Po odstránení ornice sa ukázal pôdorys obytného domu, ktorý bol široký 5 metrov a dlhý 8 a pol metra. Je to osídlenie z konca doby bronzovej, teda približne okolo roku 1000 pred Kristom, ozrejmil skúmajúci archeológ Roman Hrončiak. Vedúcim výskumu je Martin Kvietok.
Tento objav je podľa archeológa významný nielen pre Detvu, ale aj pre celý región. „Také niečo sa nenašlo ani na Kalamárke z doby bronzovej,“ dodal Roman Hrončiak. Archeológ očakával praveké sídliskové jamy, nález obydlia ho však veľmi prekvapil. Potvrdila sa kolová stavba so stenami vyplnenými výmazom z prútia a hlinovej mazanice. Obydlie zrejme malo slamenú strechu.
„Zachytili sme stopy po koloch a žľaby, ďalej sa tu našli rôzne sídliskové objekty,“ priblížil archeológ. Na parcele v blízkosti pravekého obydlia identifikovali tri väčšie jamy s priemermi vyše dvoch metrov a viacero menších objektov.
Nález je významný aj tým, že doteraz sa v Detve našli len jamy, ktoré sa nedali interpretovať ako obydlie. Prvýkrát sa v Detve potvrdilo obydlie, v ktorom ľudia bývali, a to v časoch tisíc rokov pred Kristom, teda približne v čase známeho biblického kráľa Dávida a jeho syna kráľa Šalamúna.
Existenciu pravekej osady v Lúčnej štvrti potvrdila v roku 2016 počas svojho výskumu Noemi Beljak Pažinová. Na parcele, ktorú minulý rok skúmala, sa našla piecka.
Aktuálny výskum sa začal 21. marca 2017. Podložie skúmanej parcely začisťujú, vykopávajú, odoberajú vzorky pôdy, výplne objektov pre archeobotanickú analýzu, vzorky uhlíkov, aby mohli nálezisko datovať. Archeológ R. Hrončiak pracuje s možnosťou, že tu bola mierna erózia pôdy. Skúmaná parcela je v kopcovitom teréne, je teda možné, že objekty boli pôvodne hlbšie, no erózia ich poznačila.
V pravekom dome a jeho okolí odkrýva archeológ s dobrovoľníkmi črepy z nádob na prípravu jedál a servírovanie. Niektoré črepy sú jednoduché, iné sú luxusnejšie s lešteným povrchom.
„Kosti zvierat sme zatiaľ nenašli, ale môže to byť spôsobené tým, že pôda za takú dlhú dobu ich mohla stráviť,“ ozrejmil R. Hrončiak. Tak ako archeologička Beljak Pažinová, aj Hrončiak sa prikláňa k teórii, že obyvatelia tejto nížinnej pravekej osady zásobovali hradisko na Kalamárke.
Obecné noviny č. 15-16/2017 na str. 26.
