Ilustračná snímka.
Na stavenisku úseku rýchlostnej cesty R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany sa súbežne s pyrotechnickým začal aj archeologický prieskum.
"Košická pôda nám zatiaľ odokryla črepové nálezy. Keramický materiál, ktorý sme našli v kilometri 17,0 – 17,3, bol hlavne z praveku a staršej doby bronzovej, ale aj z doby laténskej či zo stredoveku a novoveku," uviedla v utorok hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.
Predmetné územie bolo v histórii pomerne husto osídlené, obyvateľstvo sa sústredilo najmä na riečnych terasách Hornádu a jeho prítokoch. Rieka Hornád nebola len výdatným vodným zdrojom, ale pozdĺž jej toku viedla aj dôležitá komunikácia spájajúca južnú a východnú časť Karpatskej kotliny s oblasťami nad severným karpatským oblúkom, kde sa pripájala na trasy vedúce až k Baltskému moru. "Už archeologické prieskumy vykonávané v minulosti v Košiciach a okolí ukázali, že táto oblasť bola intenzívne osídľovaná od najstarších časových úsekov praveku," informovala NDS.
Z hľadiska koncentrácie archeologických lokalít je dôležité preskúmať najmä širšie okolie metropoly východného Slovenska, kde je evidované intenzívne osídlenie vo všetkých obdobiach praveku až po stredovek. Dôvodom môžu byť aj vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo, blízke surovinové zdroje kameňa, medi a železa v Spišsko-gemerskom rudohorí a Slanských vrchoch a bohatý vodný zdroj rieky Hornád, pozdĺž ktorej navyše viedli trasy obchodných a tranzitných ciest.
"Niektoré archeologické lokality situované na trase budúceho obchvatu, respektíve v blízkom okolí tiež patria k významným slovenským a európskym lokalitám (Košice-Barca, Košice-Krásna, Valaliky-Všechsvätých, Valaliky-Košťany)," uviedla diaľničná spoločnosť.
