O šiestom zápise Slovenska v prestížnom zozname rozhodli členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Modrotlač a jej tradícia bola predložená na zápis v rámci spoločnej nominácie s Rakúskom, Českom, Nemeckom, Maďarskom.
Na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO pribudla modrotlač. Rozhodnutie padlo dnes na 13. zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorý sa uskutočňuje v dňoch 26. novembra až 1. decembra 2018 v meste Port Louis, metropole ostrovného štátu Maurícius. Nominácia tradičného umeleckého remesla bola predložená v rámci spoločnej kandidatúry s Rakúskom, ktoré je hlavným koordinátorom tejto iniciatívy, Nemeckom, Českom a Maďarskom. Pre Slovensko ide už o šiesty prvok v tomto zozname.
„Zápis modrotlače do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO je skvelou správou pre Slovensko a ďalšie krajiny v našom regióne, ktoré sa na tomto úspechu podieľali. Modrotlač je vzácnou súčasťou našej ľudovej kultúry a ukážkou remeselnej tvorivosti obyvateľstva. Verím, že šiesty zápis SR do zoznamu UNESCO prispeje k tomu, aby sa tradíciu modrotlače podarilo zachovať aj pre budúce generácie,“ komentovala výnimočný úspech ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková.
Slovenskú delegáciu na Mauríciu vedie Juraj Hamar, predseda Rady Ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ SĽUK-u. Zasadnutia sa zúčastňuje aj Ľubica Voľanská, podpredsedníčka Rady Ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva. Prípravu nominačného spisu za Slovensko zabezpečovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK). Odborne sa na príprave spisu podieľal tiež Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV a súčasní pokračovatelia tradície modrotlače na Slovensku.
Modrotlač sa tak pridá k piatim slovenským prvkom, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Sú nimi: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015) a Horehronský viachlasný spev (2017) a spoločne s Českou republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016).
Modrotlač je textilná tlačiarenská technika. Na látku sú nanášané ručne vyrobené vzory s použitím odolnej pasty, ktorá zabraňuje prenikaniu farieb do štruktúry tkaniva. Tým sa v praxi dosiahne to, že vytlačené vzory zostávajú biele alebo nezafarbené. Následne prebieha farbenie látky pomocou indiga. Na územie Slovensko sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, do ľudového odevu a textilu následne prenikla v 19. storočí.
Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná už v roku 2015 na návrh Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave.
TASR o tom informovalo Ministerstvo kultúry SR.
