Mikroplasty v oceánoch boli zmerané, ale kedy ich človek prestane produkovať?

Negatívny vplyv mikroplastov na zdravie ľudí nie je dosiaľ dostatočne preskúmaný. Možno najjednoduchšie je konštatovať, že samotné plasty z ropy sú spoľahlivé, lacné a na konštantnom voľnom trhu ťažko nenahraditeľné. Aspoň oproti sklu, nehovoriac o stopercentných bioplastoch. Na druhej strane je však známe, že niektoré živočíchy, ktoré sú postavené nižšie v potravinovom reťazci ako človek, si mýlia mikroplasty s potravou...a hynú. Zjednodušene platí, že napríklad zooplanktón na úkor požitých mikroplastov konzumuje menej prirodzenej potravy, teda menej sa živí prirodzenou potravou, vytvára si menej energie, a „odchádza“. Medzitým ho však s mikroplastmi konzumujú ryby alebo iné živé tvory, ktoré sú súčasťou jedálnička človeka. Samotné mikroplasty, ktoré vznikli z niektorých plastov obsahujúcich škodlivé látky pre krvný obeh, alebo takéto látky absorbovali z vodného prostredia, s veľkou pravdepodobnosťou však obsahujú nebezpečné látky, narúšajúce endokrinný systém ľudského organizmu (BPA, ťažké kovy). Tento predpoklad by však mal byť podložený serióznym výskumom. Zatiaľ nie je. A tak dokola.

Skúmanie výskytu mikroplastov v moriach sa sleduje od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Zmeranie ich množstva v  moriach či oceánoch si odvtedy určili ako cieľ mnohé prieskumy, ale vzhľadom na kombinovanie a rôzne spôsoby odoberania vzoriek, na rôzne metodiky počítania či spracovania analytických protokolov sa ich výsledky nezhodovali. V našich končinách sa napríklad často spomína údaj – vyše 50 biliónov mikroplastov vo všetkých vodách sveta, teda v potokoch, riekach, jazerách, moriach, oceánoch. (Bilión je podľa Wikipedie milión miliónov, 10 na dvanástu. Bilión sa v minulosti nazýval triliónom napríklad v USA, v bývalom ZSSR, vo Francúzsku ale aj v iných štátoch – pozn. pš).

Čo prináša najnovší výskum oceánov?

Najnovšie medzinárodný tím vedcov, vedený japonskými výskumníkmi, spracoval existujúce údaje z oceánskych expedícií po zemeguli z rokov 2000 až 2019. Z vyhodnotenia 8218 vzoriek vody, ktoré boli zozbierané, tím zhromaždil číselné údaje a následne predstavil moderné 2D mapy, ktoré ukazujú množstvo mikroplastov v rôznych častiach oceánov. Vedci odhadli, že vo vrchnej vrstve oceánov sa „pohybuje“ približne 24,4 bilióna mikroplastov s celkovou hmotnosťou od 82-tisíc až 578-tisíc ton, čo predstavuje hmotnosť až cca tridsiatich miliárd pollitrových plastových fliaš. Podľa výskumníkov každoročne do oceánov nateraz preniká 8 miliónov ton plastových odpadkov , ktoré sa pôsobením slnečného žiarenia a morských (oceánskych) vĺn štiepia na mikroplasty. Informáciu priniesol renomovaný vedecký časopis Microplastics and Nanoplastics.

Vedci spomínaného tímu zdôvodňujú , že sa snažili čo najcitlivejšie odhadnúť a zohľadňovať rozdiely, okrem iného napríklad v spôsobe odoberania vzorky a výšky vĺn, množstiev nájdených mikroplastov na otvorených moriach, v oceánskych vodách s neďalekým osídleným pobrežím a podobne. „Náš súbor ukazuje, aké množstvá mikroplastov sa reálne nachádzajú vo voľnej prírode, čo výskumníkom pomáha pri posúdení ako v skutočnosti vplývajú na vodné živočíchy a životné prostredie,“ konštatoval vedúci štúdie Atsahiko Isobe.

Koľko mikroplastov môže byť v pitných vodách?

Ešte väčšou neznámou ako je množstvo mikroplastov v moriach, sa však zdá byť ich výskyt vo vnútrozemských vodách, v potokoch a riekach, ktoré napájajú moria (oceány). Rieky sú ale hlavným zdrojom plastov pre oceány, keďže existujúce čističky odpadových vôd mikroplasty nezachytia! Ale prvé nesmelé informácie o akumulácii mikroplastov, následnom exporte a zotrvaní plastových mikročastíc v pitných vodách sa objavili až sotva pred dvomi rokmi. Výskum amerických univerzít napríklad ich potvrdil v pitnej vode z vodovodov. Konkrétne vlákna s dĺžkou 0,1 až 5 mm. Okrem toho Američania natrafili na mikročastice aj v balenej vode. Napokon, aj na Slovensku sa mikročastice plastov našli vo vode z vodovodu, ale niektoré vodárenské spoločnosti výskyt spochybňujú.

Záver...?

V dobe, ktorú svet (aj Slovensko) žije, v období vystrašenosti kovidom a čakania na veľké a ešte väčšie katastrofy, teda strašení ako „normy“, ľudstvo vníma mikroplasty, že ide o jednoducho riešiteľnú „maličkosť“. Pomaly ako zástupný problém. Možno to tak nebude navždy, keďže pri klasických plastoch sa zdá byť, že pre svoju spoľahlivosť a cenu budú ešte desaťročia nenahraditeľné.