Lokalitu Hradište v obci Beluša vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Obec tak spolu s tamojším urbariátom a OZ Naša Beluša zavŕšila niekoľkoročnú snahu o vyhlásenie historickej lokality za národnú kultúrnu pamiatku. Zabráni sa tak rozšíreniu dobývacieho priestoru v neďalekom kameňolome.
Podľa starostu Beluše Jána Prekopa bola obec už v roku 2013 postavená pred zložitú situáciu, keď sa plánovalo zvýšenie ťažby kameňa až na 250.000 ton, čo by bolo neprípustné aj z hľadiska dopravy. „Dobývací priestor zasahoval do lokalít Hradište I., Hradište II. a Hradište III., kde sa našli pozostatky osídlenia z obdobia 4000 rokov pred naším letopočtom. O určenie lokality za národnú kultúrnu pamiatku sme požiadali v roku 2014 a celý proces sa teraz zavŕšil,“ uviedol Prekop s tým, že územie vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku vyhláškou z júna tohto roka.
Podľa Michaely Vargicovej z Pamiatkového úradu SR hrádok a sídliská v lokalite Hradište boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku 20. júna, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. júla.
„Pamiatkový úrad SR vychádzal zo skutočnosti, že hrádok s valovým opevnením a neopevnené sídliská predstavujú územie využívané už od praveku. Súbor nálezísk dokladá osídlenie daného územia už od eneolitu cez dobu laténsku, dobu rímsku, obdobie sťahovania národov, až po obdobie neskorého stredoveku (15. storočie). Podľa doterajších nálezov je možné predpokladať prítomnosť husitov a bratríkov na severozápadnom Slovensku. Všetky tri polohy dokladajú dôležitosť osídľovania strategicky výhodných výšinných polôh,“ uviedla Vargicová.
Ako dodala, z dôvodu ťažby vápenca, ktorá už poškodila polohu Hradište III., a hrozby straty nielen historickej hodnoty, ale aj krajinnej, spoločenskej a vedeckej, je dôležité jej zachovanie. „Lokalita má vedecký potenciál pre budúce výskumy, ktoré sú dôležité pre poznanie minulosti a súvislostí v danom regióne a území,“ doplnila.
