Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) pripravuje opatrenia na zmiernenie zmien klímy. Keďže sa v uplynulých rokoch rýchlo globálne otepľuje, samospráva túto problematiku rieši napríklad aj pri revitalizačných projektoch na obnovu budov vo svojom vlastníctve.
Pre TASR to uviedla hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková. Podľa nej kraj pri každom projekte rieši zníženie energetickej náročnosti objektu, možnosť zadržiavania a opätovného využívania dažďovej vody na pozemku, prípadne postupného vsakovania do podložia. Dodala tiež, že sú to aj možnosti budovania zelených striech, priepustných povrchov na parkoviskách, či výsadby zelene. „Kraj aktuálne spracúva strategický dokument Envirostratégia BBSK. V ňom sa venuje aj téme zmeny klímy, navrhuje opatrenia a v druhej polovici roka 2021 bude pripravovať s aktérmi v kraji akčný plán aktivít,“ spomenula s tým, že pomôcť by mali minimalizovať nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Pripomenula tiež, že jedným z plánovaných opatrení na území kraja je výsadba líniovej zelene, ktorá pôsobí ako prirodzený atmosférický filter. „Zachytáva mikroskopické prachové častice a rôzne znečisťujúce látky, napríklad ozón, oxidy dusíka, síry a amoniak,“ zdôraznila. Prispieva tiež k znižovaniu celkového znečistenia ovzdušia a úrovne smogu. „Najmä vo veľkomestách a sídelných aglomeráciách, zadržiava vodu v krajine, pozitívne vplýva na krajinný obraz a prispeje k zvýšeniu ekologickej stability,“ doplnila.
Najnovšiu správu o hodnotení vplyvov globálneho otepľovania zverejnila Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC). Vyplýva z nej, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, čo je o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Pracuje aj na zákone o klíme, ktorý má Slovensku pomôcť zbaviť sa emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie.
