Nedávna štúdia zverejnená v Science of The Total Environment poukázala na to, že kraby pustovníky, ktoré bežne ako pancier využívajú opustené schránky mäkkýšov, začínajú vo zvýšenej miere na tento účel používať kusy plastového odpadu.
Aj toto je ďalším dôkazom, že littrering je obrovským problémom celej planéty a nestretávame sa s ním len u nás. Napríklad v Dunaji už niekoľko rokov nájdeme viac plastov ako ikier a množstvo plastov stále stúpa, upozorňujú odborníci.
Ako uvádzajú vedci, podľa spomínanej štúdie majú kraby čoraz častejšie namiesto krásnej slimačej ulity, na akú sme boli zvyknutí, na chrbte červený vrchnák z fľaše alebo kus žiarovky. „Podľa našich prepočtov desať zo 16 druhov suchozemských krabov pustovníkov na svete využíva tento typ skrýše,“ povedala ekologička Marta Szulkinová z Varšavskej univerzity s tým, že tento jav zaznamenali vo všetkých tropických oblastiach sveta. Szulkinová a ďalší experti z tejto inštitúcie aj univerzity v meste Poznaň k týmto záverom dospeli na základe analýzy fotografií, ktoré zhotovili ľudia vo voľnej prírode a zverejnili ich na internete. Vedci našli celkovo 386 jedincov s plastovými schránkami, najmä vrchnákmi z fliaš. „Žijeme skrátka v inej dobe a živočíchy využívajú to, čo majú k dispozícii, čo nájdu len tak pohodené vo svojom okolí,“ dodala.
Využívajú možnosti
Ako vysvetľujú vedci, kraby pustovníky sú zraniteľné, preto sa chránia vlezením do prázdnych ulít. Keď je ulít málo, kraby o ne bojujú. V súčasnosti vo všeobecnosti klesá množstvo prirodzene sa vyskytujúcich ulít, a tak plastová alternatíva môže prísť krabom vhod. „Menším a slabším krabom môže dokonca vyhovovať viac než prírodná ulita, pretože plast je ľahší na nosenie,“ dodávajú s tým, že v žiadnom prípade to nemôžeme brať ako pozitívum. Nedávna štúdia totiž vyčíslila, že napríklad v oceánoch pláva až 171 biliónov kusov plastu, ktoré ohrozujú život v oceánoch.
Obrovský problém aj u nás
Množstvo zo spomínaných plastov – a nielen ich, je výsledkom litteringu. Či už toho vedomého, že to tam naozaj niekto neporiadny vyhodí alebo takého, ktorý je následkom nedostatočného zabezpečenia si odpadu, ktorý môže vplyvom počasia (najmä vetra) skončiť tam, kde nemá. Pravidelne na problém voľne pohodeného odpadu upozorňuje aj Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK, ktorá od roku 2021 zbiera a vyhodnocuje, koľko a akého odpadu ľudia najčastejšie odhadzujú na zem. „Z našich analýz, ktoré pravidelne robíme naprieč Slovenskom, vyplýva, že vo voľne pohodenom odpade sú najviac zastúpené cigaretové ohorky a po nich nasledujú plastové obaly,“ opísala Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK. Zároveň dodala, že samotné čistenia tento problém nikdy neodstránia navždy. „Dlhoročnou praxou sa nám potvrdzuje, že naša cesta osvety a dobrého príkladu je správna a zmysel má aj prevencia,“ vysvetlila Kretter.
V Dunaji máme viac plastov ako ikier
Voľne pohodený odpad nájdeme v parkoch, lesoch, na lúkach, vo vode, jednoducho všade. V poslednom výskume Viedenskej univerzity vedci zistili, že sa v rieke Dunaj denne zachytí až 4,2 tony mikroplastov. Projekt Plastic Free Danube, ktorý prebiehal 3,5 roka zároveň zverejnil, čo je napríklad príčinou znečistenia rieky Dunaj na úseku Viedeň a vodná elektráreň v Gabčíkove. Vedci vytriedili a analyzovali plast z viac ako 2000 kg odpadu. „Výsledky ukázali, že množstvo plastového odpadu sa skladalo zo sanitárneho odpadu, plastového odpadu z domácností, voľnočasových aktív na vode (plavba loďou), stavebného odpadu (penový plast) či PET fliaš z nápojových obalov,” uviedol pred časom na margo výskumu slovenský envirorezort.
