Kontrolná akcia Najvyššieho kontrolného úradu SR za obdobie rokov 2015 – 2019 sa týkala subjektov, ktoré sú zodpovedné za politiku tranzitu odpadu. Ide o Ministerstvo životného prostredia, Slovenskú inšpekciu životného prostredia a Finančné riaditeľstvo, v rámci ktorého pôsobia colné úrady. Výsledky medzinárodného auditu ukázali, že Slovensko nezabezpečuje dostatočnú kontrolu pohybu odpadu na hraniciach mimo členských štátov EÚ. Národné kontrolné úrady napriek rozdielom vo vnútroštátnych predpisoch dospeli k spoločným záverom. Kontrolóri konštatujú, že ich krajinám chýba účinný systém kontroly a preverovanie pravidiel na hraniciach je formálne, bez fyzického overovania typu a množstva prevážaného odpadu či on-line prístupov do informačných systémov.
Výsledky medzinárodnej kontrolnej akcie spolu z poľskou a ukrajinskou stranou dnes prezentovali šéfovia všetkých troch národných kontrolných inštitúcií na spoločnom stretnutí v poľskom meste Rzeszów. Počas kontrolovaného obdobia prešlo cez Slovensko bezmála 91-tisíc ton odpadu, z toho viac ako 77-tisíc ton smerovalo na Ukrajinu. Ďalších takmer 14-tisíc ton odpadu prišlo z Ukrajiny na Slovensko. V prípade preverovaných tranzitov odpadov cez územie Slovenska na Ukrajinu išlo o odpad, ktorý síce nebol nebezpečný, no podliehal jasným povoľovacím procesom. Slovenská autorita pre externú kontrolu identifikovala ešte začiatkom roku 2020 chyby v systéme kontroly na hraniciach s nečlenským štátom Únie, Ukrajinou. Nastavenie kontrol colných úradov totiž umožnilo prepraviť odpad bez povinnej dokumentácie. Ak zásielka na Slovensko prišla ako odpad, no prepravca ju colným úradom deklaroval ako tovar, umožnilo mu to vyhnúť sa dôslednej kontrole obsahu prevážaného nákladu. Príkladom takéhoto konania bola preprava tonerov, zásobníkov do tlačiarní cez hranice. Doklady neuvádzali zásielky ako odpad a nezákonné konanie nebolo odhalené ani pri fyzickej kontrole, pretože tonery boli pri prevoze zabalené do originálnych krabíc.
Hraničné priechody tiež neboli vždy dostatočne vybavené váhami na kontrolu skutočného množstva prevážaného odpadu, colníci tak nemohli skontrolovať skutočnú hmotnosť nákladu v porovnaní s údajmi uvedenými v dokladoch. Kontrolóri však zistili prepravu odpadu s rozdielnou hmotnosťou, ako oznamovateľ deklaroval. Identifikovali napr. osem prípadov, v ktorých oznamovatelia ohlásili tranzit s hmotnosťou 51 ton, pričom reálna hmotnosť bola viac ako 57 ton. Negatívnym zistením bola aj nedostatočná spolupráca a chýbajúca výmena informácií medzi ministerstvom životného prostredia a colnými orgánmi. Podľa pravidiel EÚ sa môže odpad prevážať len cez nahlásené hraničné priechody – tie boli len tri – Čierna nad Tisou, Vyšné Nemecké a Ubľa. Desiatky ton odpadu sa na Slovensko dovážali aj cez hraničný priechod Maťovské Vojkovce, ktorý Slovensko nenahlásilo. Ide pritom o strategický priechod najmä pre hutnícky priemysel.
Kontrolný úrad upozornil na potrebu zmeniť systém kontroly a zamedziť riziku nekontrolovaného prevážania veľkého množstva odpadu cez slovenské územie najmä lepšou spoluprácou zainteresovaných strán, aktívnou výmenou informácií a dôslednejšou kontrolou súladu údajov so skutočným stavom pri preprave odpadu. K účinnej kontrole je tiež potrebné vybaviť jednotlivé hraničné priechody váhami a skenermi.
V ostatných mesiacoch kontrolované subjekty reagovali na výsledky kontroly prijatím opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Okrem iného bol aktualizovaný zoznam hraničných priechodov ako osobitných colných úradov pre odpady vyvážané a dovážané do Európskej únie. Slovenskí colníci zároveň zintenzívnili cielené kontroly na hranici s Ukrajinou, ako vstupnou bránou do EÚ. Prijaté boli taktiež opatrenia súvisiace s novelizáciou vyhlášky, ktorá definuje postupy štátnych inštitúcií v prípade zistenia porušenia pravidiel pri preprave odpadu a následným ukladaním finančných pokút.
* * * * *
Kontrola NKÚ SR pokrývala obdobie rokov 2015 až prvú polovicu roka 2019, prebiehala od júla 2019 do marca 2020. Išlo o medzinárodnú kontrolnú akciu, do ktorej sa okrem Slovenska zapojilo aj Poľsko a Ukrajina. Vychádzala čiastočne z výsledkov kontroly z roku 2008. Už tie vtedy poukázali napríklad na potrebu posilnenia spolupráce zodpovedných orgánov, špecifikovania zodpovednosti inštitúcií, ktoré sa zapájajú do cezhraničného pohybu odpadov, ako aj zlepšenie materiálového vybavenia na identifikovanie odpadov. Bazilejský dohovor upravuje pohyb odpadov cez hranice štátov. Ide o najrozsiahlejšiu environmentálnu dohodu, ktorou sa viaže 188 signatárov. Slovensko k nemu pristúpilo v roku 1993. Dohovor zaväzuje štáty zabezpečiť nakladanie s nebezpečným a iným odpadom ohľaduplným spôsobom s cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie.
