Pod mottom Posúvame hranice verejného obstarávania k jednoduchosti sa 23. októbra v Bratislave uskutočnila odborná konferencia o verejnom obstarávaní, ktorú pripravila vzdelávacia spoločnosť OTIDEA.
Ako jediný zástupca samosprávy sa na podujatí zúčastnil aj vedúci útvaru verejného obstarávania Mestského úradu v Trnave Peter Kubovič.
Cieľom konferencie bolo predstaviť veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z.z. a podnietiť o diskusiu o schválených zmenách. Hoci viac ako 70 opýtaných vyjadrilo vieru, že zákon o verejnom obstarávaní zvýši efektívnosť tohto procesu, len osmina z nich očakáva výraznú zmenu. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý bol jedným z námetov na diskusiu.
Na úvod podujatia predstavil niektoré zámery nového vedenia Úradu pre verejné obstarávanie jeho podpredseda Juraj Bugala. Zameral sa na význam profesionalizácie verejného obstarávania. Zdôraznil, že na úrade vzniká legislatívny zámer na vznik Komory verejného obstarávania. V budúcnosti by mal byť celý proces VO pod dohľadom odborného garanta, ktorý bude členom tejto komory.
Novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá začne platiť prvého januára, bol venovaný prvý panel diskusie. Vystupujúci sa v ňom sústredili na aktuálne otázky súvisiace s novelou zákona, pričom okrem iného vychádzali z prieskumu, ktorý v septembri pripravila OTIDEA v spolupráci s Centrom spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. V debate účastníci konferencie nadviazali na informácie o pripravovanej Komore verejného obstarávania, zaujímalo ich, odkedy sa plánuje zavedenie odborne spôsobilých osôb, ich vzdelávanie či ďalšie otázky členstva v komore.
Róbert Majchrák z Úradu pre verejné obstarávanie v reakcii na otázky porovnal situáciu na Slovensku s inými európskymi krajinami v tejto oblasti. Na údaje z prieskumu o transparentnosti R. Majchrák pripomenul, že novela zákona sa na transparentnosť sústredila, dôležité je, ako budú na to reagovať všetci účastníci tohto procesu v praxi. Boris Gregor z Protimonopolného úradu hovoril okrem iného aj o kontrole zákaziek pod stotisíc eur. Vysvetlil, že môžu byť špičkou ľadovca, takže úrad si aj také zákazky všíma, no posudzuje ich individuálne.
O kontrole verejného obstarávania hovorila aj Nataša Štefániková z Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa nej najviac podaní smeruje do oblasti samosprávy. Pri kontrole verejného obstarávania dávajú kontrolóri najväčší dôraz na nákup, pričom ich najviac zaujíma pomer kvality a ceny s akcentom na zabezpečenie hodnoty za peniaze.
Druhý panel diskusie konferencie bol venovaný povinnej elektronizácii verejného obstarávania (platí od 18. októbra). Martin Hoffmann z Úradu pre verejné obstarávanie predstavil, čo všetko v elektronizácii ponúka štátne EVO (Elektronické verejné obstarávanie), ale odpovedal aj na praktické otázky o otváraní ponúk, o tom, ako by to malo vyzerať s prepojením súkromných systémov elektronizácie na vestník, či o tom, ako je zabezpečená ochrana dát.
Peter Kubovič z Mestského úradu Trnava upozornil, že systémov na elektronické obstarávanie je možno až priveľa a samosprávy sa medzi nimi ťažko rozhodujú. Diskutovalo sa aj o rozdieloch medzi štátnym a súkromnými systémami na elektronické obstarávanie. Predstaviteľ Európskej komisie Jaroslav Kračún hovoril o tom, ako sa s elektronizáciou vyrovnali členské krajiny EÚ. Podľa neho je významná otázka budúcnosti čo najvhodnejšie využiť dáta, ktoré sa pri elektronickom verejnom obstarávaní zhromaždia. Diskutovalo sa aj o tom, nakoľko táto metóda zníži byrokraciu okolo tohto procesu.
Verejné obstarávanie v praxi bola téma tretieho panelu konferencie. Otázky sa týkali napríklad limitov verejného obstarávania, či najčastejších prehreškov pri tomto procese zo strany obstarávateľa. Napríklad na spájanie charakterovo odlišných predmetov zákazky upozornila Valéria Kamenská zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Otázky smerovali aj k rozdeľovaniu zákaziek, obstarávaniu logických celkov, diskriminácii a nediskriminácii vo verejnom obstarávaní, dodávateľom a subdodávateľom.
Účastníci konferencie mali možnosť oznámiť sa s príkladom zákazky cez elektronický systém ERANET (spoločnosť Innovis) i cez systém EKS (Anasoft APR).
