Na približne pol miliardy eur podľa súčasných cien odhadol náklady na výstavbu a vybavenie piatich nových spaľovní v SR generálny riaditeľ zbernej spoločnosti Kosit Marián Christenko. Podľa envirorezortu sa však na budúcnosť postavenia čo len jedinej spaľovne treba skôr pýtať investorov ako MŽP.
„Ak sa na Slovensku naozaj do roku 2035 podarí zredukovať skládkovanie na 10 percent objemu vyprodukovaného komunálneho odpadu a 65 percent bude materiálovo zhodnotených, ostane priestor pre výstavbu piatich nových spaľovní,“ povedal Obecným novinám Marián Christenko, generálny riaditeľ Kositu v Košiciach. Mali by to byť podobné spaľovne, aké už dnes v Bratislave a v Košiciach komunálny odpad likvidujú.
Spaľovanie v kontexte znižovania počtov skládok
Perspektíva nakladania s komunálnymi odpadmi v budúcich rokoch zvýšenými objemami spaľovania vychádza z predpokladu, že štáty EÚ nebudú mať šancu vyvážať svoj nezrecyklovaný či neodskládkovaný prebytočný odpad na likvidáciu do iných krajín, prípadne sa ho „zbaviť“ iným spôsobom. A slovenské zberné spoločnosti sa budú musieť presadzovať na zužujúcom sa trhu skládkovania, ktoré by malo v rokoch 2025-30 klesnúť na 10 percent - oproti súčasným 60-70 percentám.
Spaľovne s kapacitou (spolu) 500-tisíc ton ročne
Podľa M. Christenka bude potrebné v najbližších rokoch postaviť nové spaľovne s celkovou kapacitou 500-tisíc ton ročne. „Tie by vedeli vygenerovať takmer 400 GWh elektrickej a viac ako milión GJ tepelnej energie,“ doplnil. „Elektrina by postačovala na ročnú spotrebu asi 160-tisíc domácností, čo je približne 1,4 percenta elektriny na Slovensku, a teplo by uspokojilo potreby ďalších približne 14.400 domácností.“
Koľko dnes spália v Bratislave a koľko v Košiciach?
Bratislavská spaľovňa komunálneho odpadu spaľuje približne 130-tisíc ton odpadov ročne. „Momentálne nedisponuje voľnou kapacitou na prijímanie komunálneho odpadu nad rámec, ktorý je zvážaný z hlavného mesta,“ dopĺňa hovorkyňa zbernej spoločnosti OLO Beáta Humeníková.
Košická spaľovňa komunálneho odpadu likviduje ročne 100-tisíc ton. „Jej teoretická kapacita je 150-tisíc ton,“ konštatoval M. Christenko. „Ostáva jej teda ešte istý priestor pre odpad aj z iných miest a obcí.“
Likvidácia komunálnych odpadov v menších spaľovniach (spoluspaľovanie), ktoré boli na Slovensku postavené pre iné účely ako likvidovať komunálny odpad, sa v praxi zatiaľ prejavuje v nízkom rozsahu.
Cena za tonu spáleného odpadu
Podľa hovorkyne OLO B. Humeníkovej si bratislavská spaľovňa určuje za likvidáciu tony odpadu z čistenia ulíc lacnejšiu sumu vo výške 50 eur (bez DPH), ale (od) „80 eur bez DPH za tonu ostatných druhov spáliteľného odpadu.“
„Cena za energetické zhodnotenie odpadu v košickej spaľovni sa pohybuje od 72 do 98 eur bez DPH,“ informoval generálny riaditeľ Kositu.
V OLO o budúcnosti spaľovania v SR nechceli hovoriť
Na rozdiel od vyššie zverejneného stanoviska Kositu sa bratislavská zberná spoločnosť nevyjadrila k prípadnej budúcnosti spaľovania komunálneho odpadu na Slovensku v období rokov 2025-30 a neskôr. „To nie je otázka pre OLO, ale skôr pre kompetentných z ministerstva životného prostredia,“ reagovala hovorkyňa OLO.
Envirorezort: Postaviť nové spaľovne je otázkou pre investorov
„Postavenie novej spaľovne je skôr otázkou pre investorov ako pre MŽP,“ odpovedal hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák. „Predsa podľa hierarchie odpadového hospodárstva EÚ je energetické využitie odpadu spaľovaním druhou najnevhodnejšou metódou nakladania s odpadom (najhoršou je skládkovanie – pozn. pš).“
Hovorca MŽP doplnil, že najvhodnejšou dnes známou reálnou cestou predchádzania vzniku komunálnych odpadov ostáva len opätovné použitie komunálneho odpadu, recyklovanie.
Cena za skládku ostane aj po jej zvýšení nižšia ako za spálenie
Zmyslom pripravovaného zvýšenia ceny za tonu skládky od začiatku budúceho roka malo byť definitívne uzatvorenie špekulácií o možnostiach, prečo prestať vyvážať na skládky a nie spaľovať či recyklovať. Špekulácie o výhodnosti biznisu s odpadmi však zrejme budú pokračovať, rovnako ako prijímanie prípadných ďalších dodatočných opatrení v tomto smere. Stačí zopakovať, že ak podľa návrhu MŽP dnes obec triedi len do 10 percent komunálnych odpadov, od budúceho roka bude platiť za tonu skládkovaných odpadov 17 eur. Táto suma sa postupne zvýši tak, aby od roku 2023 platila maximálne 46 eur za tonu. Ak dnes obec triedi 40 percent, zaplatí za vstup na skládku na budúci rok 8 eur a 31 eur od roku 2023. Ak sa obci podarí triediť nad 60 percent, čo sa považuje za výborný výsledok v Európe v nasledujúcich rokoch, od januára bude platiť 5 eur a 16 eur za tonu od roku 2023. Záver? Zberová spoločnosť bude aj v nasledujúcich rokoch platiť za uloženie na skládku iba polovicu (a menej) z toho, čo za spálenie.
