Snímka zdroj: (spravatanap.sk).
Tatranská kamzičia populácia v súčasnosti zažíva najväčšie straty od roku 1971. Vtedy v Žiarskej doline prišlo o život 12 kamzíkov po páde do rokliny, pravdepodobne v snahe uniknúť pred hlukom a svetlom zábavnej pyrotechniky z neďalekého Baranca.
„K dnešnému dňu Správa Tatranského národného parku (TANAP) eviduje 15 uhynutých kamzíkov,” informoval riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko 12. januára.
Niektoré z nich sa stali prirodzeným kolobehom života a poslúžili ako zdroj potravy pre veľké šelmy. Kamzík je na život v drsnom prostredí dokonale vybavený, zbytočné riskovanie, však nie je podľa Majka pre tento druh živočícha prirodzené. Zdržiava sa najmä v lokalitách, kde sa cíti bezpečne i napriek tomu, že bývajú značne exponované.
„Následkom nestabilného teplého počasia a rýchleho mrznutia sa niekedy kamzíky ocitajú v ľadovej pasci. V snahe nájsť potravu a vyhnúť sa nebezpečenstvu pádu na ľade schádzajú z alpínskeho stupňa smerom nadol až do pásma lesa. Pravdepodobne kombinácia extrémne zľadovateného terénu, doliny, so zimnou uzáverou avšak s neustálym tlakom ľudí, množstvom úrazov a s nimi spojené celodenné prelety záchranárskych vrtuľníkov, sú príčinou toľkých smrteľných pádov symbolu Tatier,” konštatoval riaditeľ Správy TANAP.
Domovom kamzíkov je po celý život skalnatý alpínsky terén vo väčšine prípadov len v rámci jedného dolinového celku, čo ochranárom potvrdzujú aj získané údaje vysielané z telemetrických obojkov a taktiež DNA analýz. Z ľudského pohľadu priestor, kde tento vzácny endemit môže žiť, rodiť mláďatá, ale tu i zomiera, sa zdá ako značne obmedzený. Táto situácia však nastáva iba vtedy, keď sú zvieratá vystavené stresujúcim situáciám.
„Podobne to bolo aj v prípade obojkovanej kamzice s menom Jesica. Jej príbeh sa začal písať odchytom a založením telemetrického obojka vo Velickej doline začiatkom novembra 2016. V zimných mesiacoch sa jej životný priestor zúžil na lokalitu Kvetnica a jej priľahlé svahy, kde mala dostatočnú potravnú ponuku. Od tohto miesta sa vzdialila nanajvýš do vzdialenosti maximálne 2400 metrov vzdušnou čiarou,” priblížil Majko. Počas celého telemetrického mapovania len dvakrát opustila Velickú dolinu, a to v letných mesiacoch. Najvyšším dosiahnutým bodom bol Kotlový štít v masíve Gerlachu, najsevernejšie zaznamenané miesto v rámci jej domovského okrsku bol Velický štít. „Bola to skúsená vodiaca samica, ktorá nám poskytovala telemetrické údaje o svojom pohybe počas jedného roka a dvoch mesiacov. V posledný deň roku 2017 nám, žiaľ, obojok vyslal mortality kód,” upozornil Majko s tým, že kamzica bola s pomocou antény nájdená 3. januára pod asi 30-centimetrovou vrstvou snehu neďaleko Velického plesa.
