K otázkam uplatňovania trestnoprávnej zodpovednosti mestských bytových podnikov

Z tohto dôvodu celá rada skutkových podstát súvisiacich s výkonom podnikateľskej činnosti priamo vo svojej formulácii odkazuje na mimotrestné právne normy alebo vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti podmieňuje porušením mimotrestných právnych noriem.

Príklad: Správca bytového domu podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu neplatiča na uspokojenie pohľadávok po predchádzajúcom rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri výkone verejnej dražby dôjde zo strany účastníkov verejnej dražby k porušeniu zákona v smere zvýhodnenia niektorého účastníka dražby. Takéto konanie páchateľa, ktorý ovplyvňuje priebeh verejnej dražby sa právne posúdi ako trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona. Tento trestný čin v opise tzv. objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, t. j. v popise protiprávneho konania obsahuje pojem „koná v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o verejnej dražbe“. Trestnoprávna norma takto odkazuje na mimotrestnú normu zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

Mimotrestné právne normy vrátene právnych noriem upravujúcich oblasť správy bytových domov a obchodného práva sa aplikujú tiež v prípadoch, ak orgány činné v trestnom konaní posudzujú dôležité otázky, ktorými je podmienené uplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti najmä za majetkové trestné činy. Právne normy upravujúce oblasť správy bytových domov alebo obchodného práva sú rozhodujúce napríklad pre vymedzenie pojmu cudzia vec pri trestnom čine sprenevery podľa § 213 Trestného zákona alebo pojmov majetok, cudzí majetok, zákonom uložená povinnosť spravovať alebo opatrovať cudzí majetok u trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa  § 237 Trestného zákona (resp. § 238 Trestného zákona). Možno teda uzavrieť, že Trestný zákon nemusí priamo v znení skutkovej podstaty odkazovať na právne predpisy upravujúce správu bytových domov alebo Obchodný zákonník (tento upravuje napríklad postavenie, činnosť a majetkové pomery obchodných spoločností a družstva), avšak napriek tomu bude potrebné z týchto právnych predpisov vychádzať pri posudzovaní toho, či určité konanie súvisiace s výkonom podnikateľskej činnosti alebo len správy bytového domu (ide o činnosť spoločenstva vlastníkov bytov) je trestným činom a o aký trestný čin ide. Základnými právnymi predpismi na úseku výkonu správy bytových domov je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) a zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov. Základným právnym predpisom na úseku obchodného práva je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Správca bytového domu ako podnikateľ

Pre právnické osoby podnikajúce v oblasti správy a údržby bytového fondu je dôležitá aj všeobecná formulácia pojmu podnikateľ definovaná v § 2 Obchodného zákonníka, ktorá za podnikateľa podľa tohto zákona považuje osobu  zapísanú v obchodnom registri. Nerozlišuje sa pritom, či ide o povinný zápis a ani sa nevyžaduje, aby osoba zapísaná do obchodného registra podnikala alebo disponovala aspoň oprávnením podnikať. V dôsledku tohto ustanovenia po právnej stránke za podnikateľa bude považovaná aj akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným alebo družstvo, i keď budú založené za iným účelom ako podnikaním. Nakoľko podľa § 27 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka sa do obchodného registra povinne zapisujú družstvá, nie je možné sa stotožniť s názorom niektorých správcov bytových domov, že bytové družstvo, vzhľadom k tomu, že nebolo založené za účelom podnikania, nie je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka. Naviac, ak bytové družstvo chce vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti správy a údržby bytového fondu musí spĺňať naviac citované podmienky uvedené v § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov.

V tejto súvislosti sa zrejme nesprávne interpretuje staršia rozhodovacia prax súdov vo vzťahu k bytovým družstvám, ktorá sa týkala aktivít bytového družstva smerom dovnútra bytového družstva –  voči jeho členom. Výkon pôsobnosti bytového družstva ako právnickej osoby smerom dovnútra, teda vo vzťahu k členom bytového družstva, napríklad užívateľom družstevných bytov, nie je podnikateľskou činnosťou. Ide o napĺňanie účelu založenia bytového družstva v smere zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

Vzťah správcu bytového domu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov

Zákon o vlastníctve bytov definuje viaceré právomoci a oblasť pôsobnosti správcu bytového domu. V dôsledku tohto má správca bytového domu pomerne silné postavenie s tým, že na základe zmluvy o výkone správy a zákona o vlastníctve bytov môže samostatným konaním realizovať všetko to, čo je potrebné k ochrane a zachovaniu zvereného majetku patriaceho vlastníkom bytov a nebytových priestorov, pričom odlišné stanoviská vlastníka bytu alebo nebytového priestoru alebo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú právne bezvýznamné. Ak však zákon o vlastníctve bytov ukladá rozhodovanie v určitých veciach do výlučnej pôsobnosti schôdze vlastníkov bytov, tu správca bytového domu žiadnou pôsobnosťou nedisponuje, ale je striktne viazaný prijatým rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ťažisko trestných oznámení vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči správcovi bytového domu sa týka porušenie tohto pravidla).

Zmluva vs. zákon

V praxi orgánov činných v trestnom konaní sa niekedy stretávame s tým, že tieto orgány v trestnom konaní síce dôsledne analyzujú zmluvu o výkone správy bytového domu, avšak už neprihliadajú k obsahu zákona o vlastníctve bytov. Samotná zmluva o výkone správy má v trestnom konaní právny význam v smere, že určí ktorý konkrétny subjekt vykonáva správu určitého bytového domu, avšak pokiaľ ide o posudzovanie zákonnosti konania samotného správcu bytového domu, toto sa posudzuje najmä vo vzťahu k právam a povinnostiam správcu bytového domu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Je potrebné si uvedomiť, že zákonná pôsobnosť správcu bytového domu je určená priamo zákonom o vlastníctve bytov, pričom po uzavretí zmluvy o výkone správy, určený správca bytového domu na výkon svojich zákonných oprávnení už nepotrebuje žiadne splnomocnenie, súhlas, poverenie alebo predchádzajúcu vedomosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca bytového domu v podstate výkonom tejto správy  zabezpečuje bežnú prevádzkovú správu bytového domu (v trestnom konaní u trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona alebo podľa § 238 Trestného zákona sa používa pojem opatrovanie cudzieho majetku).  K týmto činnostiam je správca bytového domu oprávnený a povinný priamo zo zákona (ex lege), a to aj proti vôli niektorému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru.

Činnosť správcu bytového domu ktorú plní nad rámec bežnej prevádzkovej správy bytového domu musí mať oporu a byť založená  na predchádzajúcom rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov. Ak takéto rozhodnutie neexistuje, správca bytového domu nie je oprávnený samostatne konať s výnimkou § 9 ods. 4 bytového zákona. S poukazom na uvedené teda platí, že v prípade, že zmluva o výkone správy bytového domu, prejav vôle vlastníka bytu alebo nebytového priestoru alebo rozhodnutie vydané na schôdzi vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, ktorými by bola menená zákonná pôsobnosť správcu bytového domu určená zákonom o vlastníctve bytov, a to či už rozširovaním alebo zužovaním tejto pôsobnosti, alebo dokonca vylučovaním pôsobnosti správcu bytového domu, by bola nezákonná a bez právneho významu.

Pokiaľ ide o osobu zástupcu vlastníkov bytov, jeho postavenie upravuje § 8a ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, pričom tento jednoznačne stanovuje, že zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14 až 14b. Zároveň v žiadnom prípade zástupca vlastníkov nemôže vykonávať pôsobnosť správcu bytového domu, rovnako zástupca vlastníkov bytov nemá postavenie dozorného, resp. kontrolného orgánu vo vzťahu ku správcovi bytového domu, ako napríklad rada spoločenstva vlastníkov bytov voči predsedovi tohto spoločenstva. Napríklad, ak je správca bytového domu  povinný prihliadať na rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nemôže toto rozhodnutie nahradiť rozhodnutím alebo súhlasom samotného zástupcu vlastníkov bytov, alebo dokonca len jeho vedomosťou, a to aj za situácie, že vlastníci bytov a nebytových priestorov neprejavujú vážny záujem o správu ich vlastného majetku (nezúčastňujú sa na schôdzach vlastníkov).

Rozhodovacia činnosť schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá je podľa zákona o vlastníctve bytov záväzná pre správcu bytového domu nemôže byť ďalej nahradená rozhodnutiami iných obligatórnych, alebo fakultatívnych orgánov právnických osôb podľa Obchodného zákonníka, napríklad rozhodnutím orgánov bytového družstva. Z tohto dôvodu je potrebné zdôrazniť, že v zmysle zákona o vlastníctve bytov ani vlastníci bytov a nebytových priestorov v rámci ich rozhodovania na schôdzi bytového domu nie sú oprávnení prenášať kompetencie schôdze alebo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplývajúce zo zákona o vlastníctve bytov na  orgány bytového družstva napríklad členskú schôdzu (resp. zhromaždenie delegátov). Zákon o vlastníctve bytov nediskriminuje bytové družstvá z hľadiska možnosti rozhodovať o správe bytového domu, nakoľko sú zachované pre bytové družstvo hlasovacie práva vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, a to podľa počtu bytov a nebytových priestorov, ktoré sú vo vlastníctve bytového družstva (tzv. družstevné byty), a ktoré sa nachádzajú v jednom konkrétnom bytovom dome.

Vyššie uvedený záver ohľadne pôsobnosti správcu bytového domu, a to aj v smere na rozhodnutia ktorého orgánu je povinný správca bytového domu prihliadať, má zásadný význam v trestnom konaní pri posudzovaní okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v konaní správcu bytového domu, a to výkonu práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Trestného zákona.