Ilustračná snímka.
Rastlinná výroba má nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní základnej obživy, tak pre ľudí, ako aj zvieratá. Tvorí základné vstupy tak pre potravinársky priemysel, ako aj pre priemysel farmaceutický, textilný, liehovarnícky a mnohé ďalšie.
Z hľadiska štruktúry rastlinnej výroby na Slovensku prevládajú najmä obilniny, strukoviny a olejniny. Nižšie na grafe je možné vidieť vývoj týchto plodín v rokoch 2014-2018. Ak by sme tieto údaje porovnali s rokom 2000, u olejnín by sme zaznamenali výrazný nárast o približne 120 %, u obilnín o 73 %. Na druhej strane, produkcia zemiakov bol zaznamenaný pokles o približne 65 %.
Vývoj produkcie najviac pestovaných plodín ( v tis. ton )
Zdroj: Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2018, NPPC-VÚEPP.
Ak sa na dané údaje pozrieme z hľadiska potravinovej sebestačnosti, vidíme nízku rôznorodosť produkcie a s ňou súvisiacu potrebu dovozu mnohých rastlinných produktov. Zastúpenie zeleniny, ovocia (ovocie ani nepatrí medzi základné plodiny zobrazené na grafe) či iných plodín je v porovnaní s obilninami, či olejninami výrazne nízke, čo spôsobuje našu závislosť od iných ekonomík. K nízkej sebestačnosti prispieva aj fakt, že na Slovensku chýba spracovateľský priemysel, v dôsledku čoho sa produkcia vyváža do zahraničia a hotové produkty sa dovážajú naspäť. Najvyššia pridaná hodnota sa tak tvorí za našimi hranicami.
V európskom rebríčku sebestačnosti sa tak nachádzame na posledných miestach, čo pre našu ekonomiku môže najmä v budúcnosti priniesť značné problémy. Pre porovnanie, zatiaľ čo má Slovensko úroveň potravinovej sebestačnosti vo výške necelých 50 % (t.j. polovica produkcie sa dováža zo zahraničia), krajina ako Nemecko je sebestačná na 94 %, Poľsko na 85 %, Česká republika na 72 %, a Maďarsko je sebestačné na 71 %. Slovensko je tak v potravinovej sebestačnosti výrazne za svojimi geografickými susedmi.
Význam sebestačnosti sa ukázal najmä v poslednom období, v ktorom sa ekonomiky uzatvorili a globálny obchod sa výrazne obmedzil. Práve tento šok by však mohol byť impulzom na štrukturálne zmeny v ekonomike, poľnohospodársky a potravinársky sektor nevynímajúc.
Tento článok vznikol na základe výstupov aktivít realizovaných v rámci projektu „Z dvora k regionálnemu rozvoju“, ktorý je finančne podporený Operačným programom Efektívna verejná správa a Európskym sociálnym fondom. Pre viac informácií o projekte prejdi na http://rozvijamevidiek.sk/.