Ilustračná snímka: (mpsr).
Ministri poľnohospodárstva členských štátov Európskej únie (EÚ) minulý týždeň rokovali o riešení nedostatku rastlinných bielkovín v EÚ. Únia ich musí pre zabezpečenie dopytu po potravinách dovážať z tretích krajín. Agroministri diskutovali aj o africkom more ošípaných.
„Posilnenie pestovania bielkovinovo bohatých plodín, najmä strukovín, na Slovensku i v EÚ je dôležité pre potravinovú sebestačnosť našej krajiny. Sú totiž významnou súčasťou výživy hospodárskych zvierat a zadržiavajú dusík v pôde. Zvýšením ich pestovania je možné znížiť nielen emisie, ale zároveň zabezpečiť sebestačnosť Slovenska i EÚ od dovozu bielkovín z tretích krajín. Chceme viac slovenskej sóje, ktorá je bez GMO,“ uviedla Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Takzvaná dobrovoľná viazaná podpora pre poľnohospodárov bude jednou z hlavných priorít Slovenska v rámci budúcej SPP. Práve u týchto plodín je totiž veľký predpoklad zvyšovania spotreby v súvislosti so snahou Slovenska podporiť živočíšnu výrobu a zvyšovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska. Bielkovinové plodiny, ktoré môžu byť potenciálne predmetom podpory prostredníctvom viazaných priamych platieb, sa dnes v SR pestujú na ploche 48 569 ha.
EÚ spotrebuje zhruba 45 miliónov ton bielkovín pre krmivo, z čoho tretinu tvoria proteíny zo sóje. Sebestačnosť EÚ tak dosahuje v tejto oblasti len 5 percent. EÚ potrebuje ročne importovať 17 miliónov surových proteínov, z čoho 13 miliónov predstavuje sója. Tú do EÚ vyvážajú predovšetkým USA, Brazília a Argentína.
Európska komisia (EK) informovala agroministrov o stave rozširovania sa afrického moru ošípaných (AMO), ktorý je vážnou hrozbou pre európske poľnohospodárstvo. V rokoch 2013 - 2018 investovala EÚ a jej členské štáty do boja s touto nákazou približne 100 miliónov eur vrátane pomoci poskytnutej krajinám susediacim s EÚ. Sektor ošípaných sa totiž podieľa na celkovom výkone európskeho agrosektora 8,5 percentami, tvorí však až polovicu produkcie mäsa v EÚ.
EK zdôraznila, že kľúčový je dlhodobý manažment populácie diviačej zveri a úzka spolupráca a koordinácia medzi veterinármi, farmármi a poľovníkmi. Avšak „skokové“ výskyty AMO v Českej republike v roku 2017 a v Belgicku v roku 2018 poukazujú, že členské štáty nesmú podceňovať ani šírenie ľudským faktorom.
