Nedeľa 19.05.2024
Dnes má meniny 
Gertrúda
°C
13.05.2016 06:00

Je možné neprodukovať komunálny odpad? – časť igelitové tašky


Snímka: (arch-on)


Ak chcete zdravšie a ekologickejšie nakupovať, vezmite si košík či plátennú tašku a vyberte sa na miestny trh nakúpiť čerstvú zeleninu namiesto tej balenej z obchodov. Prečo práve košík a nie igelitku?


Podľa údajov Európskej komisie priemerný Európan ročne spotrebuje okolo 200 plastových tašiek, Slovák takmer 470. Tie sa v prírode rozkladajú desiatky až stovky rokov.

Uvedomujete si koľko igelitových tašiek spotrebovávate? Podľa niektorých štatistík plast predstavuje až 7 - 9 % všetkých odpadov. Okrem dopadu na životné prostredie majú produkty z plastu dopad aj na zdravie človeka. Plast sa vyrába chemickým procesom z ropy, uhlia alebo zemného plynu. Bežní ľudia si myslia, že tzv. igelitky a mikroténové vrecká sú pre človeka neškodné. Problém ale nastáva pri pôsobení tepla na plast, kedy sa uvoľňujú škodlivé látky ako bisfenol. Preto by ste v letnom období nemali vystavovať plastové fľaše prílišnému slnečnému žiareniu, ani zohrievať vaše jedlo v plastovej nádobe v mikrovlnnej rúre.

Nadmerná spotreba igelitových tašiek

Spotreba igelitových tašiek a vrecúšok je alarmujúca. Kým priemerný Fín alebo Dán spotrebuje len štyri takéto tašky ročne, Slovák, Poliak či Portugalec si ich domov odnesie až 466. Priemer Európskej únie je na úrovni okolo 200 tašiek ročne na jedného človeka. Ak sa ale pozrieme na pomer predaných a recyklovaných plastových tašiek, z uvedeného počtu je recyklovaných len asi 6 % tašiek.

Na problém igelitových tašiek zareagovala Európska komisia vydaním smernice o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá hovorí o znížení spotreby plastov do roku 2019 až o 80 %. Na základe spomínanej smernice boli aj na Slovensku spoplatnené igelitové tašky a vrecká, ktoré ešte donedávna obchodné reťazce ponúkali zadarmo. Vďaka spoplatneniu už teraz vidíme postupné znižovanie spotreby a ubúdanie igelitových tašiek. Ľudia si už rozmyslia, či dajú pečivo zvlášť, kozmetiku zvlášť, konzervy a iné ťažké veci do dvoch igelitiek, aby sa jedna nepretrhla. Radšej si vezmú dlhodobejší a pevnejší variant. Napriek tomu ešte stále stačí zájsť na trh, kde vám bežný obchodník zabalí ovocie či zeleninu do mikroténového vrecúška.

Zašli sme si preto aj my na miestny bratislavský trh a spýtali sme sa predávajúcich na ich priemernú ročnú spotrebu igelitiek. Číslo, ktoré sme zistili je závratné. Jeden trhovník, pracujúci tri až štyri dni do týždňa, v priemere minie 30 až 50 kilogramov mikroténových vrecúšok za rok. Pani trhovníčka nás dokonca informovala o stále narastajúcom dopyte po týchto vreckách. Sú vraj aj takí ľudia, ktorí balia každú jednu zeleninu zvlášť, či už ide o mrkvu, petržlen alebo kaleráb.

Ako sa zbaviť odpadu z plastov

Veľkej hore odpadkov sa môžeme ubrániť zodpovedným správaním a striedmejšou spotrebou. Namiesto plastových tašiek a nádob môžeme použiť vhodnejšie alternatívy akými sú vlastné textilné, ľanové, jutové tašky či tašky z recyklovaných materiálov, ktoré sú veľmi odolné a dajú sa viacnásobne použiť. Náhradou za plastové fľaše a nádoby, ktoré sú zdraviu škodlivé, sú nerezové fľaše a misky, ktoré naberajú na popularite. Obľúbené sú aj hlinené a sklenené nádoby na pečenie. Malé cestovné balenia šampónov a sprchových gélov nahraďte jednou fľaštičkou, ktorú si odložíte pre prípad cestovania, kedy si ju po návrate umyjete a opäť odložíte.

Uvedomelí susedia

„Priemerné množstvo vytriedených plastov na obyvateľa Slovenska za rok je 6,85 kg. Podľa smernice Európskej komisie by sme však do roku 2020 mali vytriediť až 16,46 kg/obyvateľa za rok. Potrebný je teda nárast až o 140 %,“ vysvetlila generálna riaditeľka ENVI - PAK, Hana Nováková.

Nielen my, ale najmä naši susedia z okolitých štátov, si uvedomujú potrebu zníženia produkcie plastov. Mnohé obchodné reťazce už dnes ponúkajú biologicky rozložiteľné tašky. Do takejto tašky je pri výrobe pridávané biodegradabilné činidlo, ktoré zaručuje rozklad polyetylénovej fólie, z ktorej sú tašky vyrobené. Rozklad takejto tašky trvá asi pol roka. Všetko ale závisí od skladovacích podmienok. Taška sa vám sama nerozloží v zásuvke. Rozkladá sa kompostovaním za pomoci mikroorganizmov.

Francúzsko obmedzilo využívanie jednorazových plastových tašiek a nariadilo výrobu tzv. bio tašiek. Výrobcovia musia k tradičným materiálom na výrobu igelitky pridávať aj plasty na rastlinnej báze. Podiel biologického materiálu v taškách by mal vzrásť z pôvodných 30 % v roku 2017 až na 60 % v roku 2025. Problémom však naďalej zostáva, že takéto tašky pri rozklade uvoľňujú metán a prispievajú tak k skleníkovému efektu. Iné štáty sa k tomuto problému postavili oveľa radikálnejšie. Napríklad v Taliansku a Macedónsku je predaj igelitových tašiek úplne zakázaný. Saharská Mauritánia zaviedla pokuty za dovoz igelitiek, ba dokonca trestá až väzením. A čo vy? Viete si predstaviť váš život bez igelitiek?

Autor: (red)


komentáre
SHOW ALL
podobné
01.08.2016
Plastové tašky sú obrovskou ekologickou záťažou
Slováci plastové tašky milujú. Spotrebovávajú ich dvojnásobne viac napriek tomu, že sú obrovskou ekologickou záťažou.
viac
13.12.2016
Envirorezort spúšťa tri nové projekty
Výzva pre obchody, zriadenie Zeleného vzdelávacieho fondu a koncepcia „Greeen Slovakia“ – týmito tromi podpornými projektmi šéf envirorezortu ohlásil prvé kroky k zmene prístupu k životnému prostrediu.
viac
03.01.2017
V bratislavskom kraji vyrastie unikátny rodinný park
Nový rodinný park v atraktívnej lokalite, ktorý bude mať zábavno-vzdelávací či oddychovo-rekreačný charakter, bude klásť dôraz na životné prostredie či ekológiu a určený bude predovšetkým pre rodiny s deťmi a mládež.
viac
03.12.2022
Handlovská kapustnica 2022! Poďte s nami rozdávať radosť chutne a ekologicky
Tradičné benefičné podujatie Handlovská kapustnica je späť v prezenčnej forme! Počas pandémie sa konali kapustnice po dva roky v komornej atmosfére podľa platných opatrení.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.13 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.15 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.71 %