Samosprávy patria k základným pilierom fungovania štátu, na ich plecia štát preniesol mnohé z dôležitých kompetencií a úloh. Ročne spolu rozhodujú o využití bezmála desiatky miliárd alebo spravujú verejný majetok za stovky miliárd eur.
Novelou zákona z roku 2006 získal Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR pôsobnosť aj vo vzťahu k územným samosprávam – obciam, mestám a vyšším územným celkom. Keďže Slovensko čakajú cez víkend zdvojené komunálne voľby, pripravili sme prehľad najčastejších otázok, s ktorými sa národná autorita pre externú kontrolu v súvislosti so samosprávami stretáva.
Ako NKÚ plánuje kontroly v samosprávach?
Strategické zameranie kontrol vychádza v prvom rade z rizikových analýz, odborného posúdenia miery významnosti vo vzťahu k použitým verejným prostriedkom, ale tiež popísania významných záväzkov, ktoré má realizovať samospráva či štát v rámci strategických medzinárodných dokumentov OSN či Európskej únie. Na základe analýz, posúdenia významnosti či určenia miery rizík spracujú odborní zamestnanci úradu tému kontroly. A až následne je spracovaný projekt konkrétnej kontrolnej akcie.
Pri rozpočtových či majetkových otázkach kontrolný úrad spravidla preveruje konkrétnu obec, resp. mesto. Ak ale hovoríme o napĺňaní a realizácii originálnych či prenesených kompetencií, tam už je potrebný širší pohľad cez reprezentatívnu vzorku. Tú kontrolóri určia napríklad na základe veľkosti samosprávy či rozsahu kompetencií, ktoré vykonáva. V prípade posudzovania nakladania s komunálnym odpadom, verejnoprospešných služieb, či projektov modernizácie verejných osvetlení, úrad robil kontroly na vzorke 50 až 70 samospráv v rámci celého Slovenska.
Môže vzniknúť kontrola aj na základe podnetu od občanov?
Národná autorita pre oblasť externej kontroly starostlivo posudzuje podnety od občanov a niektoré projekty kontrol vznikajú práve na ich základe. V tomto prípade sa rozhoduje o realizácii auditu na základe rizík, skutočností popísaných v podnete, ale významnú rolu zohrávajú aj kapacitné možnosti úradu. Na základe podnetov boli naposledy kontrolované obce Pukanec, Žehra, Horná Streda, Sereď, Vysoké Tatry či Košický samosprávny kraj. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že občania dôverujú kontrolnému úradu, anonymných podnetov je menej ako desať percent. Za prvý polrok sme zaevidovali viac ako 400 podnetov priamo od verejnosti, pričom s prichádzajúcimi komunálnymi voľbami cítiť ich postupný nárast.
Aké sú najčastejšie zistenia pri kontrole samospráv?
Najčastejším problémom býva nedodržanie pravidiel rozpočtovania a účtovníctva, ale taktiež princípov transparentného verejného obstarávania. Často identifikujeme aj problém, ktorý súvisí s rozdelením právomocí medzi zastupiteľstvom a primátorom či starostom. Napríklad starosta či primátor používa finančné prostriedky nad rámec toho, čo mu schválilo obecné zastupiteľstvo. V ostatných dvoch rokoch poukazujeme aj na veľmi časté využívanie tzv. princípu osobitného zreteľa pri predaji alebo dlhodobom prenájme samosprávnych nehnuteľností. Tento inštitút nie je z pohľadu kontrolórov dostatočne zadefinovaný v zákone a v mnohých prípadoch je zneužívaný ako ľahšia cesta odporu či zahmlenie procesu predaja samosprávneho majetku blízkemu človeku štatutára mesta alebo poslanca zastupiteľstva.
Nemenej významnými zisteniami sú aj rezervy pri nastavovaní vnútorného kontrolného systému v rámci magistrátov či obecných úradov, ale tiež pri odbornom fungovaní samosprávnych kontrolórov. Ďalšou oblasťou, kde kontrolný úrad nachádza rezervy, a to predovšetkým pri menších samosprávach, je povinné zverejňovanie informácií. Ide napríklad o nezverejňovanie zmlúv, faktúr či objednávok s chýbajúcimi povinnými informáciami (napr. dátum, meno) alebo chýbajúcimi prepojeniami medzi zverejnenými údajmi (zmluva – objednávka – faktúra) na internete.
Ako by mali postupovať samosprávy pri svojich rozhodnutiach?
V rámci rozhodovania by mali pracovať s analýzami a mali by mať k dispozícii aj alternatívne riešenia pripravovaných projektov. To je totiž cesta k dobrej a odbornej správe verejných financií a je to bezpochyby taktiež cesta k hospodárnemu a efektívnemu rozhodovaniu o použití samosprávnych zdrojov i majetku. Dôležité je nastavenie účinného systému vnútornej kontroly. Samosprávni kontrolóri musia byť spôsobilí vykonávať nielen základnú finančnú či administratívnu kontrolu, ale mali by vedieť možno aj v spolupráci s Najvyšším kontrolným úradom preverovať plnenie strategických dokumentov, resp. projektov obce alebo hodnotiť efektívnosť procesov v kontexte každodenného života samosprávy.
Kto všetko okrem NKÚ môže kontrolovať činnosť samospráv?
V prvom rade je dôležitá interná kontrola na úrovni obecných, mestských a župných úradov, potom sú to samozrejme samosprávni poslanci a útvary hlavných kontrolórov. Okrem NKÚ môže samosprávy v rámci svojich kompetencií kontrolovať Úrad vládneho auditu, rezort financií a Úrad pre verejné obstarávanie. Samozrejme v prípade všeobecne záväzných nariadení a podozrení z porušení zákona je tu prokuratúra a polícia.
Postupuje NKÚ zistenia orgánom činným v trestnom konaní?
Kontrola má byť v prvom rade súčasťou riadenia. Je to nástroj, ktorý umožňuje županovi, primátorovi či starostovi získať uistenie, že ľudia, ktorí pracujú na župe, magistráte a miestnom úrade, konajú nielen v súlade so zákonom, ale že sa dosahujú želané efekty a benefity, ktoré súvisia s objemom vynaložených verejných prostriedkov. Kontrola nie je nástrojom na naháňanie zlodejov a podvodníkov. Na to sú prioritne určené iné inštitúcie – polícia či prokuratúra. Stáva sa ale, že zistenia NKÚ postupujeme orgánom činným v trestnom konaní. Časť z nich súvisí aj s fungovaním resp. nefungovaním miestnej samosprávy. Podľa výsledkov kontrol NKÚ sa samosprávy javia ako dobrý hospodár. Nie sú tými subjektmi, ktoré by zásadným spôsobom zvyšovali verejný dlh.
Ako by mali občania pristupovať vo vzťahu k samospráve?
Kľúčovým nástrojom pre zdravé a udržateľné fungovanie samosprávy sú samotní občania. Počas volebného obdobia majú primárnu kontrolu nad rozhodnutiami primátora a starostu realizovať zvolení poslanci, ale to nestačí. Je potrebné, aby sa každý občan sám mohol stať dobrým kontrolórom svojho mesta. K tomu, aby ľudia mali možnosť ľahšie kontrolovať zvolených politikov, potrebujú ucelené informácie, správne dáta. Najvyšší kontrolný úrad preto prostredníctvom svojej analytickej jednotky a IT špecialistov spracoval bezplatne prístupnú aplikáciu MuMAP. Aplikácia ponúka občanom zaujímavé informácie o rozpočte samosprávy, o jej investičných aktivitách, čerpaní európskych fondov, ale napríklad aj o tom, ako využili podnikatelia projekt prvej pomoci počas COVID pandémie. Všetko sú to jasné čísla, ktoré môžu pomôcť každému pýtať sa volených predstaviteľov na zdôvodnenie ich rozhodnutí. Pýtať sa na to, ako samospráva nakladá s verejným majetkom, ale aj na to, akým spôsobom sa zadlžuje mesto, kde žijeme. Dlhy samosprávy totiž v konečnom dôsledku budú splácať všetci jej obyvatelia.
