Európska správa o Slovensku

Povedané inými slovami, Brusel hodnotil členské štáty rovnakou optikou aj porovnaním toho, ako sa krajiny vysporiadali s dávnejšími odporúčaniami.

Hospodársky rast je odrazový mostík

Podľa hodnotenia Európskej komisie je hospodársky rast Slovenska naďalej jedným z najrýchlejších v Európskej únii. „Podľa prognózy Komisie zo začiatku roku 2017 sa predpokladá, že reálny HDP sa vlani zvýšil o 3,3 %, a to najmä v dôsledku priaznivého vývoja čistého vývozu, ako aj v dôsledku značného rastu výdavkov domácností v podmienkach silného oživenia trhu práce.“ Na prvý pohľad veľmi priaznivá informácia, pri ktorej však treba jedným dychom uviesť riziko Európskej komisie. Tá ho vníma v tom, „že vývoj bude oproti strednodobému výhľadu menej priaznivý, predstavuje tlmený zahraničný dopyt vrátane dopytu po produkcii automobilového priemyslu“. Inými slovami, ak chceme znížiť mieru týchto obáv, musíme sa viac orientovať aj na iné piliere produkcie, ako je len túžba po výrobe a vývoze áut. Dokonca správa v časti venovanej investíciám konštatuje: „Vysoká závislosť od zahraničných investícií a vysoká špecializácia na odvetvie automobilového priemyslu navyše spôsobujú, že slovenské hospodárstvo je vystavené globálnym hospodárskym výkyvom.“ Tu asi už netreba dodať viac, ako iba pripomenúť nástup prvej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá musela sanovať vtedajšiu vlajkovú loď nášho hospodárstva – košické železiarne. Ich zlé manažovanie a výkyvy na svetových trhoch takmer spôsobili kolaps našej ekonomiky.

Hospodársky rast je jedným z predpokladov kontinuálneho rozvoja a ekonomickej stability. Keď ho chceme vnímať ako odrazový mostík k úspechu, potom je potrebné orientovať sa na viacero pilierov výroby a produkcie, čo minimalizuje dopady rizík a zvýši ekonomickú stabilitu.

 Práca a zamestnanosť

S hospodárskym rastom súvisí komplex ďalších oblastí, ktoré najviac vnímame cez prácu a zamestnanosť. Podľa hodnotenia: „Kľúčovým problémom je však naďalej dlhodobá nezamestnanosť charakterizovaná rozsiahlymi geografickými rozdielmi na trhu práce a nízkou mobilitou pracovnej sily. Nedostatočné výsledky v oblasti vzdelávania a nerovnosti súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím sú zásadnými prekážkami pri budovaní ľudského kapitálu, čo môže potenciálne spôsobiť dominový efekt v oblasti úrovne zručností a rastového potenciálu.“ Ľudský kapitál treba vnímať aj na základe konštatovania, podľa ktorého „rastúci podiel výrobných spoločností hlási problémy pri prijímaní ľudí so správnou kvalifikáciou.“ Na tieto fakty nadväzuje ďalší záver, podľa ktorého: „Výsledky študentov v základných zručnostiach sa ešte viac zhoršili a nerovnosti v oblasti vzdelávania zostávajú veľmi výrazné.“

Tu sa ukazuje, že systém duálneho vzdelávania ako jeden z predpokladov formovania kvalifikovanej pracovnej sily nemožno vnímať len angažovanosťou samosprávnych krajov ako najväčších zriaďovateľov stredných odborných škôl a osvietenosťou zamestnávateľov podporovať počas štúdia svojich budúcich zamestnancov. 

Je zrejmé, že priemyselný park, do ktorého sa vďaka investičným stimulom nasťahuje súkromná firma, nie je zárukou úspechu. Môžeme mať pod strechou nového areálu najnovšie technológie, keď však chýbajú zruční zamestnanci, predpokladaný výsledok nemožno označiť za úspech... Je potrebné orientovať sa na miestnu územnú samosprávu. Jedine od jej ústretovosti závisí vyčlenenie územia na priemyselnú zónu, čo je prvý krok k výstavbe fabriky, alebo udomácnenia sa novej technológie. Mestá a obce sú najväčšími zriaďovateľmi základných škôl a práve v ich končiacich ročníkoch sa žiaci rozhodujú o výbere strednej školy. Samosprávy preto netreba obchádzať. Práve naopak, treba ich podporovať v školstve a v každej z oblastí, ktorá priamo, či nepriamo súvisí s formovaním lokálnej hospodárskej politiky.

Napokon, „rýchle vytváranie pracovných miest a podporné opatrenia pre pracovníkov s nízkymi príjmami pomohli znížiť mieru nezamestnanosti, hoci problémy na trhu práce pretrvávajú,“ uvádza sa v Správe o Slovensku, čo treba vnímať aj v kontexte vládnych opatrení,v ktorých sa výrazne angažovala miestna územná samospráva.

Napriek niektorým pozitívnym hodnoteniam a otvorenosti v pomenovaní rizík správa okrem iného uvádza, že „krajina dosiahla pokrok pri zlepšovaní daňovej disciplíny, v boji proti daňovým podvodom a v reforme svojho dôchodkového systému.“ Autori dokumentu zároveň konštatujú, že „Slovensko pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016 dosiahlo obmedzený pokrok. Odporúčania, ktoré v júni 2016 adresovala Rada, sa zameriavali na tri hlavné témy: verejné financie a dlhodobá udržateľnosť, trh práce a výzvy v oblasti vzdelávania a problematika verejnej správy.“

Čítajte v Obecných novinách č. 13-14/2017 na str. 6.