Ilustračná snímka: (int).
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) dnes predstavil prvú fázu systému, ktorý monitoruje environmentálne záťaže, vrátane skládky vo Vrakuni. Systém umožňuje v aktuálnom čase kontrolovať a porovnávať údaje o znečistení podzemných vôd.
Výhľadovo má ústav ambíciu o preverených znečisteniach informovať samosprávy a vlastníkov pozemkov. Minister životného prostredia László Sólymos zároveň predstavil výsledky z analýz vôd, ktoré odborníci z Výskumného ústavu vodného hospodárstva počas letných prázdnin odobrali zo studní vo Vrakuni. „Environmentálne záťaže na Slovensku sú dedičstvo, ktorého sa musíme jednoznačne zbaviť. Dlhujeme to ľuďom, ktorí v blízkosti záťaží žijú. Preto si osobne viac cením skutočnosť, že sa na tejto obrovskej úlohe podieľajú špičkové odborné kapacity našich dvoch vedeckých ústavov,“ vyhlásil László Sólymos, minister životného prostredia.
Monitorovací systém, ktorý spravujú odborníci z ŠGÚDŠ, predstavuje efektívny nastroj, ako mať environmentálne záťaže pod drobnohľadom. Systém upozorňuje na plánované merania a odbery nových vzoriek, získané výsledky ukladá a predbežne vyhodnocuje. V prípade, že niektorý zo sledovaných parametrov prekročí stanovené normy, systém na to automaticky svojich správcov upozorňuje. Tí následne situáciu preverujú. „Systém dolaďujeme necelý rok. Údaje, ktoré vďaka nemu máme, používame ako podklady napríklad pre vládne materiály. V súčasnosti plánujeme ďalšie kroky ako ho zdokonaliť. Do budúcnosti máme napríklad ambíciu, aby systém fungoval aj pre samosprávy či dotknutú verejnosť,“ nadviazal Igor Slaninka z oddelenia geochémie životného prostredia ŠGÚDŠ.
Do systému sa ukladajú údaje, ktoré štátni geológovia odoberajú z určených monitorovacích objektov. Celkovo ich je na Slovensku viac ako 1500 a sú umiestnené na dôležitých miestach v určených lokalitách. V jednom prípade dokonca aj v areáli základnej školy v Bratislave. V prípade skládky vo Vrakuni je monitorovaných 18 objektov. Po začatí sanačných prác na skládke vo Vrakuni budú monitorovacie aktivity presunuté do iných častí lokality, aby naďalej monitorovali širšie okolie. Na prevádzke monitorovacieho systému environmentálnych záťaží sa v súčasnosti podieľa takmer sto odborníkov.
V posledných týždňoch sa údaje z monitorovacieho systému doplnili aj o odbery zo studní v blízkosti skládky vo Vrakuni. Odbery a analýzy realizovala druhá vedecká rezortná organizácia ministerstva životného prostredia, Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH). Výsledky analýz korešpondovali s údajmi z monitorovacích vrtov. „Spravidla vedci dúfajú v nové informácie pri svojich analýzach. V tomto prípade som rada, že sa žiadne prekvapenie nekonalo. Naše výsledky rámcovo potvrdili údaje našich kolegov z ŠGÚDŠ,“ vyhlásila Ľubica Kopčová, generálna riaditeľka Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Ako doplnil minister Sólymos koncentrácie látok nepredstavujú bezprostredné zdravotné riziko. „Rizikový by bol pravidelný viacročný konzum zeleniny polievanej znečistenou vodou zo studní, avšak riziková dávka je pre každú látku iná,“ povedal minister.
Zamestnanci VÚVH odobrali na prelome júla a augusta 23 vzoriek zo studní a následne ich analyzovali v Národnom referenčnom laboratóriu pre oblasť vôd na Slovensku. Analýza vzoriek pochádzajúcich z Vrakune preukázala kontamináciu gumárenskými chemikáliami a pesticídmi. Taktiež boli prekročené limity prítomnosti prchavých chlórovaných alifatických uhľovodíkov a prchavých aromatických uhľovodíkov. V septembri 2017 VÚVH realizoval odbery vzoriek z ďalších 11 studní vo Vrakuni a v neďalekých obciach, resp. mestských častiach (Podunajské Biskupice, Rovinka, Ružinov). Sledovali sa organochlórované a polárne pesticídy, prchavé chlórované, alifatické a aromatické uhľovodíky a uskutočnila sa aj kvalitatívna organická analýza. Na základe výsledkov analýz možno konštatovať, že pre chlorované uhľovodíky (TCE a PCE) boli prekročené limitné hodnoty v troch studniach (Vrakuňa), celková suma pesticídov bola prekročená iba v jednej studni vo Vrakuni a v jednom prípade bola prekročená hodnota jednotlivého pesticídu (tiež vo Vrakuni). Pri porovnaní výsledkov analýz zo studní vo Vrakuni a v širšom okolí možno konštatovať, že iba vybrané výsledky vzoriek z mestskej časti Vrakuňa presahovali limitné hodnoty, kým výsledky vzoriek z iných obcí, resp. mestských častí limitné hodnoty nepresahovali.
Ministerstvo chce na sanáciu skládky vo Vrakuni využiť metódu enkapsulácie. Vybuduje podzemnú tesniacu stenu, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Zdola bude skládka odizolovaná nepriepustným geologickým podložím a zhora izolačnou vrstvou. Súčasťou sanácie bude čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Vo svete sa metóda enkapsulácie používa bežne. Po obdobnom riešení siahli napríklad v Českej republike, Rakúsku, Poľsku, Veľkej Británii či Spojených štátoch amerických.
