Ilustračná snímka.
Združenie miest a obcí Slovenska uplatnilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní kľúčový postoj k Zákonu o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Apeluje pritom na dostupnosť zdravotníckych služieb a poukazuje na potrebu systémových riešení.
Obslužnosť územia a nepoznanie územia
Združenie miest a obcí Slovenska v súvislosti s deklarovaným cieľom, ktorým je medzi iným najmä vytvorenie optimálnej siete nemocníc, tak aby bola garantovaná dostupnosť multidisciplinárnej ústavnej starostlivosti v rôznych úrovniach kde je deklarovaný časový dojazd záchrannej zdravotnej služby v časovom rozpätí 60 až 90 min. nereálny a to najmä v odľahlejších regiónoch so zlou dopravnou infraštruktúrou.
ZMOS poukazuje na túto skutočnosť. Podmienka dojazdu záchrannej zdravotnej služby nie je nijako garantovaná, čo môže byť v spojení s navrhovanými zmenami vážny problém pre regióny kde je zlá dopravná obslužnosť a kde boli už viaceré zdravotné služby v minulosti zrušené, prípade sa ako poskytovateľ zdravotnej služba (vrátane záchrannej zdravotnej služby) nikto neprihlásil, či nesplnil pre jej výkon podmienky. Práve preto vnímane nereálnu dostupnosť ako výsledok nepoznania územia a preto aj efektívnej obslužnosti územia.
Dostupnosť je prvoradá
ZMOS upozorňuje, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre každého občana je prvoradá, a to bez toho, či bude mať nemocnica určitej úrovne dostatočný spád obyvateľov, ktorý jej umožní finančnú udržateľnosť a zabezpečenie dostatočnej kvality. Územné členenie Slovenska a kvalita cestnej infraštruktúry je diferencovaná, a práve to je potrebné zohľadniť pri určení siete.
ZMOS vychádza z toho, že tak Ústava Slovenskej republiky, ako aj ďalšie zákony garantujú občanovi dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti, čo je prakticky obsiahnuté vytvorením zdravotného obvodu. Územný zdravotný obvod poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast, poskytovateľovi špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľovi špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete by mal určovať vyšší územný celok, v zmysle svojej kompetencie. ZMOS preto navrhuje zjednodušenie procesu vytvorenia, resp. zriadenia novej ambulancie, pričom má byť zohľadnené kritérium rovnomerného zaťaženia poskytovateľov, úpravou sa má tiež reagovať aj na nedostatok všeobecných lekárov v území.
ZMOS zároveň konštatuje, že na území miest a obcí sa intenzívne zdržujú obyvatelia aj bez prechodného či trvalého pobytu. Neraz vyžadujúci lekársku (ambulantnú či ústavnú) starostlivosť. Takúto starostlivosť často požadujú aj lokálne ale aj regionálne sociálne služby, ale aj obecné či mestské polície, pričom je zrejmé, že ju nevedia vo vlastnej réžii zabezpečiť.
Problém vyžaduje systémový prístup
ZMOS upozorňuje, že pri určovaní ordinačných ambulantných hodín je potrebné zachovať flexibilitu jednotlivým poskytovateľom, a to najmä v malých obciach. Obdobná situácia vzniká aj v tých obciach, kde nie je možné určiť ordinačné hodiny v ambulancii, lebo tam fyzicky neexistuje, ale bude potrebné riešiť „ambulovanie“ napr. pojazdnou ambulanciou prípadne v priestoroch zariadenia sociálnych služieb.
ZMOS považuje za kľúčové aby bola prioritne riešená dostupnosť ambulantnej všeobecnej starostlivosti s tým, že má byť jasne určené ako budú merané a vyhodnocované problematické lokality. Poukazuje na potrebu zakomponovania objektívnej reality súvisiacej so zvyšujúcim sa vekom, resp. starnutím lekárov a celkového zdravotníckeho personálu. Rovnako je potrebné zabezpečiť priame prepojenie absolventov lekárskych fakúlt s praxou v území a prijať také opatrenia, aby sme dokázali využiť potenciál medicínskych a zdravotníckych odborníkov z okolitých krajín, ktorí budú pôsobiť na Slovensku, pričom je nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré zamedzia odchodu nášho personálu do susedných štátov. Práve to ešte viac v nadchádzajúcom období v kombinácii so starnutím zdravotníckeho personálu znásobí už aj dnes citeľný personálny deficit. ZMOS pripomína, že na Slovensku máme až 36 okresov zo 79, ktoré sú lokalizované do prihraničia, na tento fakt musíme reagovať z hľadiska príležitosti pre získanie zdravotníckeho personálu a neprizerať sa hrozbe jeho ďalšieho odchodu.
Autor: (Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS)
