Do pilotného projektu zadržiavania dažďovej vody, ktorá je vybudovaním rozvodov využívaná na závlahu, sa zapojila žilinská Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku. Je tak prvou školou na Slovensku, kde úspešne zrealizovali využitie dažďovej vody pre závlahu.
Ako uvádza Žilinský samosprávny kraj, využitie dažďovej vody na zavlažovanie ovocných stromov, vysadených kvetov a školského skleníka predstavili v Strednej odbornej škole (SOŠ) poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline. „Uvedený projekt je pilotným projektom a sme veľmi radi, že sa ho podarilo zrealizovať práve na našej škole,“ povedal riaditeľ školy Ľubomír Schvarc a doplnil, že stavebné úpravy prebiehali od septembra 2022 do júna 2023.
Rozmanité využitie a nádoba až z Izraela
Podľa slov riaditeľa školy má vybudovaný systém aj edukačný význam pre žiakov odborného zamerania v študijnom odbore sadovnícka a krajinárska tvorba. K samotnej realizácii projektu prispeli aktívne aj žiaci, ktorí sa podieľali na výkopových prácach pre rozvod dažďovej vody. „Najdrahšou položkou bola nádrž na dažďovú vodu, ktorá bola dovezená z Izraela a venovala nám ju súkromná trenčianska spoločnosť ako dar. Škola investovala zo svojich zdrojov do projektu 2250 eur a mnohé práce sme si vykonali vo vlastnej réžii. Teší ma, že práve naša škola ukázala cestu, ako môžeme využiť dažďovú vodu,“ doplnil riaditeľ školy, ktorej ekológia nie je cudzia. Žiaci sa aktívne venujú dobrovoľníctvu a sú držiteľmi certifikátu „Zelená škola“, ktorého program je súčasťou medzinárodnej siete Eco-Schools.
Dažďová voda nie je odpad
Nedostatok vody a extrémne suchá, najmä v letných mesiacoch, čoraz častejšie pociťuje celý svet, Slovensko nevynímajúc. Zmena klímy sa dotýka každého. Mnohé výskumy sa napríklad zhodujú v tom, že zrážková voda je na zavlažovanie dokonca vhodnejšia, ako tá z kohútikov, keďže neobsahuje chlór. Domácnosti na jej zber už bežne používajú rôzne nadzemné a podzemné nádoby. „Uvedomujeme si, že dažďová voda nie je odpad, ale dar, ktorý sa musíme naučiť využívať. Som rada, že naša SOŠ zrealizovala projekt, ktorý ukazuje aj ostatným cestu, ako s dažďovou narábať,“ skonštatovala predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová a zároveň pripomenula, že nedostatok vody začína v kraji trápiť čoraz viac oblastí.
Aj malé kroky v prospech klímy sa počítajú
Za takmer polovicu globálneho otepľovania môže mestské teplo, ukázala štúdia, ktorá bola na jeseň publikovaná v odbornom časopise Climate. Dva rôzne súbory dát z meracích staníc v mestách a na vidieku analyzovalo 37 vedcov z 18 krajín. Zmenu klímy si všímame každým rokom o čosi intenzívnejšie, preto je každý krok k šetreniu životného prostredia a šetreniu zdrojov prínosom. Nielen jednotlivci, ale aj mnohé samosprávy idú príkladom, keď sa snažia budovať lúky na svojich priestranstvách, ktoré nielen prirodzene zadržiavajú vodu, ale aj sú priateľské k rôznym opeľovačom. Samozrejme, týmto krokom eliminujú aj problém tepelných ostrovčekov, ktoré vznikajú množstvom parkovísk a betónových plôch. Veľmi priaznivé účinky na ochladzovanie mestskej klímy majú podľa výskumov aj zelené strechy a fasády, kde sa v prirodzenej zeleni zachytáva dažďová voda a sú výborným izolantom prílišného tepla.
