Ilustračná snímka.
Podľa čerstvých výsledkov prieskumu Eurobarometra považuje až 32 % opýtaných Slovákov za najväčšiu výhodu Európskej únie životnú úroveň, ktorú poskytuje svojim občanom.
Slovenskí občania za ďalšie významné výhody EÚ považujú aj dobré vzťahy a solidaritu medzi členskými štátmi Únie a hospodársku, priemyselnú a obchodnú silu EÚ ako celku i spoločný rešpekt v EÚ voči demokracii, ľudským právam a právnemu štátu.
Podľa čerstvých výsledkov prieskumu Eurobarometra považuje až 32 % opýtaných Slovákov za najväčšiu výhodu Európskej únie životnú úroveň, ktorú poskytuje svojim občanom (EÚ 22 %). Slovenskí občania za ďalšie významné výhody EÚ považujú aj dobré vzťahy a solidaritu medzi členskými štátmi Únie (SK 24 %, EÚ 22 %) a hospodársku, priemyselnú a obchodnú silu EÚ ako celku (SK 23 %, EÚ 25 %) i spoločný rešpekt v EÚ voči demokracii, ľudským právam a právnemu štátu (SK 15 %, EÚ 27 %).
Takmer 4 z 10 Slovákov (39 %) považujú členstvo v EÚ za dobrú vec (EÚ 62 %) a väčšina Európanov vrátane Slovákov (SK 63 %, EÚ 73 %) podporuje svoje členstvo v EÚ. Iba 6 % opýtaných Slovákov (EÚ 4 %) je celkovo proti EÚ. 27 % opýtaných Slovákov je voči EÚ skôr skeptických, no tvrdia, že keby Únia zmenila svoj spôsob fungovania, vedeli by svoj názor na ňu zmeniť.
Aké sú podľa Európanov hlavné globálne výzvy a hrozby pre Úniu a občanov?
Pri pohľade na hlavné globálne výzvy viac ako tretina opýtaných Slovákov (35 %) zaradila na prvé miesto životné prostredie a problémy spojené s meniacou sa klímou. V EÚ to tak vníma až takmer polovica Európanov - 49 %. Ďalšími podstatnými výzvami sú podľa občanov EÚ riziká týkajúce sa zdravia (SK 35 %, EÚ 34 %) a nútená migrácia a vysídľovanie (SK 26 %, EÚ 30 %). 1 z 5 opýtaných Slovákov považuje za veľké globálne výzvy i terorizmus, kybernetickú vojnu či rôzne riziká vyplývajúce z nových technológií.
Viac ako 6 z 10 (64 %) slovenských respondentov si myslí, že EÚ ponúka stabilitu vo svete (EÚ 68 %) a až 71 % respondentov zo Slovenska súhlasí s tým, že EÚ ponúka európskej mládeži perspektívu do budúcnosti (EÚ 67 %).
Až 56 % Slovákov si myslí, že globalizácia ohrozuje identitu našej krajiny (EÚ 44 %). Najviac sa v EÚ globalizácie, ako hrozby pre národnú identitu, obávajú Gréci (74 %), Maďari (60 %) a Cyperčania, po ktorých nasledujú Slováci, naopak najmenej sa jej v EÚ obávajú Nemci (28 %) a Švédi (30 %).
Ako by podľa Európanov mala vyzerať budúcnosť Európy?
Na otázku, aké preferencie majú respondenti v súvislosti s fungovaním spoločnosti v EÚ v roku 2030, či by sa mala preferovať solidarita alebo naopak individualizmus, sa väčšina Európanov vyjadrila v prospech spoločnosti založenej na solidarite (SK 62 %, EÚ 83 %). Najsilnejšiu podporu mala solidárna Európa v Španielsku a Grécku, najväčšiu podporu pre spoločnosť založenú na individualizme zase prejavili v Rakúšania, Fíni, Rumuni i Slováci.
Postoje Európanov pri výbere medzi tým, či by európska spoločnosť v roku 2030 mala uprednostňovať skôr slobodu jednotlivca alebo poriadok, boli odpovede naprieč Európou rôznorodejšie. Zatiaľ čo na Slovensku by uprednostňovali skôr poriadok (54 %), v Rakúsku (58 %), Grécku (59 %) či Holandsku (59 %) by zase dali prednosť slobode jednotlivca.
Viac ako 9 z 10 opýtaných (SK 94 %, EÚ 90 %) súhlasia s tým, že hlas občanov EÚ by sa mal viac zohľadňovať pri rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti Európy. Zároveň sa jasne zhodujú (SK i EÚ 89 %) na tom, že je stále potrebné pracovať na posilňovaní demokracie v EÚ. Až 43 % opýtaných Slovákov (najviac v EÚ) by z dlhodobého hľadiska chceli v porovnaní so súčasnosťou prijímať menej rozhodnutí na úrovni EÚ (EÚ 21 %). Viac rozhodnutí na úrovni EÚ v porovnaní s dneškom by si zase želali občania na Cypre (58 %), v Belgicku ( 57 %) či Španielsku 52 %).
V súvislosti s Európskou zelenou dohodou považuje 75 % opýtaných respondentov na Slovensku za dôležité dosiahnuť v Európe klimatickú neutralitu do roku 2050 (EÚ 80 %). 83 % opýtaných Slovákov súhlasí s tým, že riešenie klimatických zmien môže pomôcť zlepšiť ich zdravie a duševnú pohodu (EÚ 87 %). Prevažná väčšina Slovákov a aj ostatných Európanov je celkovo spokojná so svojím životom v EÚ (SK aj EÚ 81 %).
Viac ako polovica (52 %) opýtaných Slovákov vyjadrila ochotu zúčastniť sa na aktivitách Konferencie o budúcnosti Európy odpovedaním na dotazník (EÚ 59 %). Ďalšími obľúbenými formami je i účasť na stretnutiach v regióne (SK 44 %, EÚ 46 %) a na online konzultáciách (SK 36 %, EÚ 40 %), predkladanie nápadov a návrhov európskym a domácim politikom (SK 32 %, EÚ 39 %), účasť na európskych kultúrnych a športových podujatiach (SK EÚ 39 %, SK 34 %) či online aktivitou na sociálnych sieťach (SK 41 %, EÚ 35 %).
Slováci si myslia, že kľúčovými témami konferencie sú zdravie (SK 43 %, EÚ 40 %), silné hospodárstvo, sociálna spravodlivosť a pracovné miesta (SK 40 %, EÚ 40 %), ako aj právny štát a bezpečnosť (SK 36 %,EÚ 31 %). Iba 29 % opýtaných Slovákov však považuje v rámci konferencie za kľúčové zmenu klímy a životné prostredie (EÚ 44%).
Prieskumu Eurobarometra o budúcnosti Európy, ktorý sa realizoval v období od septembra do októbra 2021, sa zúčastnilo 26 530 respondentov z 27 krajín EÚ. Na Slovensku sa uskutočnilo 1020 rozhovorov. Prieskum bol koordinovaný Európskym parlamentom a Komisiou.
