Udalosti z Černovej pripomína v cintoríne pamätník a na mieste tragédie pamätná tabuľa. Foto: wordpress.com
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) si pripomína významné a tragické výročie Černovskej tragédie, ktorá sa odohrala v roku 1907.
Tento historický moment, nám pripomína nielen ľudské obete, ale aj silu odvahy a odhodlania obhajovať hodnoty, ktoré sú aj dnes základom fungovania našej spoločnosti a formujú naše mestá a obce. TASR o tom informovala ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.
"Pre mestá a obce Slovenska, ktoré sú základnými kameňmi demokratického zriadenia, predstavuje Černovská tragédia významné memento. ZMOS si plne uvedomuje zodpovednosť, ktorú majú samosprávy v šírení a ochrane demokratických hodnôt, princípov vzájomnej tolerancie, porozumenia a rešpektu medzi občanmi," zdôraznil predseda ZMOS Jozef Božik. Zároveň je to podľa neho pripomienka, že akékoľvek snahy o narušenie týchto hodnôt musia byť včas a jednoznačne odsúdené.
Samosprávy sa musia podľa Božika aktívne podieľať na rozvoji a udržiavaní kultúry demokratickej participácie a spolupráce medzi obyvateľmi. "Aj dnešná spomienka na udalosti z Černovej nám pripomína, že sila komunity, porozumenia a rešpektu je základným pilierom pre budúcnosť našich miest a obcí," zhrnul.
ZMOS si tieto udalosti pripomenie v pondelok (28. 10.) doobeda na cintoríne v Černovej v Ružomberku a poobede v priestoroch Matice slovenskej v Martine. "Tieto stretnutia budú príležitosťou opäť zdôrazniť hodnoty, ktoré sú základom našej spoločnosti, a uctiť si pamiatku tých, ktorí obetovali svoje životy za dôstojnosť a slobodu," doplnil Božik.
x x x
Obyvatelia obce, ktorá už tvorí súčasť Ružomberka, sa pred 110 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysviacke nového černovského kostola, pätnásť z nich zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených. Udalosti v Černovej a streľba žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúska-Uhorska.
Tragédia v Černovej odhalila pravdu o propagovanej "príkladnej slobode v Uhorsku" a upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj. Černovský kostol posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
