Bojnický zámok s okolím.
Sumu vo výške asi 330 000 eur za rok prináša každoročne do rozpočtu kúpeľného mesta Bojnice cestovný ruch. Do rozvoja turizmu v súčasnosti investuje samospráva dve až tri percentá z tejto sumy, v budúcnosti by to malo byť zaužívaná tretina až štvrtina.
Vyplýva to z koncepcie cestovného ruchu Bojníc na nasledujúcich desať rokov, ktorú v tomto období pripravujú jej garanti, Bojničania Emil Medera a Ján Barica.
"Základné priority rozvoja cestovného ruchu v Bojniciach sú štyri, jednak je to mestský a kultúrny cestovný ruch, oddychový, poznávací a kúpeľný, ku ktorým chceme, aby postupne smerovali jednotlivé aktivity v každom roku tak, aby sa tieto naplnili," povedal Barica.
Podľa oboch garantov koncepcie cestovný ruch v Bojniciach je v súčasnosti postavený na turizme jednej ulice, a to od zoologickej záhrady, cez Bojnický zámok po kúpalisko Čajka. "Na druhej strane je tu aj dosť navštevovaná kúpeľná časť, ale tá centrálna zóna, o ktorej máme predstavu, že by mala ponúkať viac možností pre ľudí, je navštevovaná len z hľadiska reštauračných a kaviarenských zariadení," skonštatoval Barica. Centrálna zóna by sa podľa neho mala práve otvoriť ľuďom. "Je to jedna z dôležitých vecí, poskytnúť ľuďom možnosť zábavy a voľného času, aby sa z návštevy mesta nestala len prechádzka, ale aby bola aj naplnená nejakými aktivitami. Vystúpeniami hudobníkov, malých javiskových foriem, výstavou fotografií, baletom na ulici," doplnil.
Bojnice, ako vysvetlil Barica, majú v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu potenciál využiť aj ďalšie objekty na svojom území, ktoré sa nenachádzajú priamo v ich centre, ako je chatová oblasť či bojnická časť parku na hranici s Prievidzou.
Nedostatočná je podľa Mederu aj finančná podpora mesta do rozvoja cestovného ruchu. "Malo by dávať, čo je bežné, aby sa turizmus mohol ďalej rozvíjať štvrtinu až tretinu zo skutočných reálnych príjmov (z cestovného ruchu, pozn. red.) uplynulého roka. Dnes naše mesto dáva naozaj dve, tri percentá možno. Čiže to je minimálna, absolútne nedostatočná čiastka na rozvoj turizmu. Preto nemáme pre turistov trebárs mapu do ruky ani kus papiera, kde je bankomat, reštaurácia, posteľ, kultúrny dom," poznamenal.
Hornonitrianskemu kúpeľnému mestu podľa garantov koncepcie chýba aj koordinátor cestovného ruchu. Turizmu sa venuje aj Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) región horná Nitra-Bojnice či Krajská organizácia cestovného ruchu Trenčín región. Ich činnosť je však podľa Mederu sústredená na región hornej Nitry. "My potrebujeme mať v OOCR silného zástupcu Bojníc, keďže tie sú srdcom regiónu. Nemôžeme žiadať od OOCR, aby riešila bojnický cestovný ruch, keď musí riešiť ten regionálny," podčiarkol.
"Koncepcia cestovného ruchu nemá byť len dokument, ktorý bude popisovať, čo by sa všetko malo a mohlo robiť, má samozrejme aj svoju rozpočtovú časť. Ale chceme, aby ukazovala aj smer, ktorým mesto bude získavať finančné prostriedky," načrtol Barica. Ako ďalej priblížil, koncepcia bude hovoriť aj o konkrétnej podpore subjektov cestovného ruchu a ich možnej budúcej forme, tiež o tom, ako sa môže zapojiť do rozvoja turizmu samotné obyvateľstvo, materiál bude ukazovať aj na zamestnanosť, životné prostredie a ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na cestovný ruch.
Garanti koncepcie cestovného ruchu v Bojniciach spolupracujú na jej tvorbe aj so Slovenským národným múzeom - Múzeom Bojnice, zoo, miestnymi podnikateľmi i Bojničanmi, s ktorými absolvovali minulý a predminulý týždeň diskusie na túto tému. Materiál po jeho dokončení predložia v novembri na schválenie bojnickému mestskému zastupiteľstvu.
