Za prínos novely vyhlášky o úprave odpadov pred skládkovaním, platnej od 26. januára 2021, sa považuje, že definuje a upresňuje zloženie obalov, v ktorých môže byť uložený odpad na skládkovanie.
Tieto obaly musia byť z biologických materiálov (rozkladajúcich sa rovnako ako rastliny, z ktorých boli vyrobené), alebo z materiálov, vhodných na viacnásobnú recykláciu.
Envirorezort pripravil spomínanú novelu vyhlášky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov s takmer mesačným oneskorením. Vyhláška začala platiť od 1. januára 2021, ale skládkari ešte takmer mesiac prijímali odpad podľa „starých“ pravidiel (do prijatia novely).
Nájdu sa financie na dotrieďovanie pred skládkovaním?
Napriek vyhláške o dotrieďovaní odpadov a jej novele však v praxi síce existuje množstvo názorov odborníkov zo štátov EÚ, ktorí sa prihovárajú za takúto normu riešenia, ale aj skeptikov, ktorí dôvodia, že kvôli nákladom, potrebným k úprave zmesového odpadu (nákup množstva nových rôznorodých zariadení, mzda ich obsluhe a podobne) sa proces nezaobíde bez finančnej podpory jednotlivých štátov, EÚ, prípadne ďalších dotácií či zmenami legislatívy. A dôvodia, že nejde o malé peniaze.
Skeptici dôvodia známym príkladom z Nemecka. Teda ekonomicky úspešného štátu, ktorý dnes vykazuje 65-percentnú recykláciu odpadov, považuje sa vo svete za lídra nakladania s nimi a je na tom výborne aj s nízkym percentom skládkovania. Momentálne Nemci už spĺňajú percentá, ku ktorým sa mnohé krajiny EÚ (aj Slovensko) chcú dopracovať do obdobia rokov 2030 – 35.
Z nemeckých informácií sa dozvedáme, že počet fungujúcich zariadení určených k úprave pred skládkovaním postupne v krajine klesá spolu s množstvom odseparovaných odpadov určených na recykláciu. Praktická skúsenosť Nemcov tiež naznačuje, že cena získanej vytriedenej „suroviny“, s ktorou sa ráta na recyklovanie, je podstatne vyššia pri porovnaní s cenou výrobku z „klasickej“ suroviny.
Energetické zhodnocovanie...kontext s výrobou vodíka?
Nemci sa problém chystajú riešiť v období, keď človekom produkovaný odpad každým rokom aj v ostatných štátoch rastie. Ťažko predvídať, akú konkrétnu dlhodobejšiu stratégiu likvidácie odpadov bude presadzovať Slovensko. Možno sa presadí súčasný pohľad ministra hospodárstva Richarda Sulíka, že plynom budúcnosti sa stane vodík. A že reálnu možnosť jeho výroby u nás avizujú aj významní zástancovia výstavby väčších spaľovní, energeticky zhodnocujúcich likvidáciu odpadov.
Pri ťažko predvídateľnej „pokoronavírusovej“ budúcnosti, nejasnosti okolo obsahu štátnej pokladnice v najbližších mesiacoch či rokoch, sa zdá byť argumentácia vodíkom akoby veštením zo sklenenej gule. Predsa energetické zhodnocovanie (spaľovanie) sa neteší priazni ani dnešných vplyvných slovenských fanúšikov ochrany ovzdušia (klímy), ani vedenia envirorezortu.
