Textilný odpad je pre samosprávy výzvou, ktorú nemožno podceňovať. V súčasnosti tvorí podľa Únie miest Slovenska (ÚMS) najväčšiu zložku netriedeného komunálneho odpadu. Na Slovensku sa spomínaný odpad bude povinne triediť od 1. januára 2025.
Mestám so zavedením zberu textilného odpadu pomôže občianske združenie Ekocharita Slovensko, ktoré podpísalo memorandum o spolupráci práve s ÚMS.
Ako informovala hovorkyňa únie Daniela Piršelová, povinné zavedenie triedeného zberu textilného odpadu od 1. januára 2025 môže znamenať pre samosprávy zvýšenie nákladov, či prípadné sankcie, ak sa nepodarí motivovať obyvateľov miest k jeho dôslednému triedeniu. Cieľom podpísaného memoranda je spoločne a včas sa pripraviť na túto novinku. ÚMS si uvedomuje zložitosť a finančnú náročnosť riešenia tejto povinnosti. Je presvedčená, že skorá príprava a podpora pomôže mestám lepšie sa na novú legislatívnu povinnosť pripraviť. Rozšírenie osvetových aktivít v tejto oblasti podporila vzdelávacím projektom aj Európska únia
Plánujú spoločné swapy, ale aj prednášky
Ochranu životného prostredia a environmentálne témy z pozície samospráv považuje ÚMS za jedny zo svojich dlhodobých priorít. Okrem vzdelávania a podpory zelených projektov sa aktívne zapájajú aj do pripomienkových procesov environmentálnej legislatívy. „Za účinný spôsob osvety považujeme, okrem informovanosti samotných miest, aj edukáciu žiakov a študentov prostredníctvom interaktívnych prednášok a aktivít o udržateľnej móde a textilnom odpade, ktoré sú súčasťou projektu vzdelávania podporovaného Európskou úniou,“ povedala koordinátorka spolupráce za ÚMS Mária Wagingerová s tým, že s Ekocharitou zorganizujú pre školy a mestá výmeny oblečenia. Textilný priemysel patrí medzi jedno z najznečisťujúcejších odvetví na svete, kde sa ročne vyrobí až 80 miliárd rôznych druhov oblečenia. Z toho 80 % putuje na skládku. Aj preto je potrebné riešiť túto problematiku. „Na Slovensku vyhodí obyvateľ v priemere 11 kg textilného odpadu. Ide o obrovské množstvá odpadu, čo nie je veľmi priateľské k našej planéte. Ideálom by určite bolo, keby sa ľudia pred nákupom zamysleli, či naozaj potrebujú daný kus oblečenia, aby si volili radšej kvalitnejšie a trvácnejšie kúsky, a určite siahli aj po second handoch alebo obchodoch, ktoré ponúkajú recyklovanú módu. Samozrejme, posledným potrebným krokom, aby sa mohol recyklovať, bude jeho vytriedenie, aby nekončil v čiernych nádobách a na skládkach,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest a obcí Slovenska.
Pomoc s prípravou
Ekocharita podľa vlastných slov považuje za dôležitú súčasť svojho pôsobenia aj edukačné aktivity pre verejnosť, osobitne pre všetky stupne základného školstva v oblasti textilného odpadu a jeho vplyvu na životné prostredie. „Veríme, že spoločnými aktivitami pomôžeme slovenským mestám uchopiť túto problematiku a lepšie sa pripraviť na nové povinnosti, ktoré im povinné zavedenie zberu textilného odpadu od roku 2025 prinesie," poznamenala zástupkyňa za Ekocharitu a koordinátorka vzdelávacieho projektu podporeného EÚ Marta Kunáková.
U nás recyklujeme prevažne priemyselný textil
Ako uviedol Miroslav Futrikanič zo spoločnosti SK-Tex s.r.o, ktorá sa venuje recyklácii textilu, na Slovensku sa zbiera a spracováva množstvo textilu, ale stále to nie je dostatočné. Nejde len o textil, ktorý vyhodia obyvatelia, ale hovoríme aj o priemyselnom textile. „Zároveň sa na Slovensko dováža veľa použitého textilu, ktorý sa u nás len triedi a posiela sa ďalej,” vysvetlil pred časom v podcaste ENVI-cast Futrikanič s tým, že podľa neho dve najväčšie triediarne majú kapacitu triediť cez 30 tisíc ton ročne. „Celkovo predpokladám, že vyzbierajú približne 10 - 15 tisíc ton textilu ročne. Väčšina z toho ide ďalej do zahraničia, len časť z neho sa použije a ostane u nás,” ozrejmil Futrikanič. „U nás vieme recyklovať reálne 10 až 12 tisíc ton odpadu, pričom väčšina kapacít, ktoré na Slovensku máme, slúži na recykláciu priemyselného textilu – teda takého, ktorý vzniká v rámci výroby nejakých textilných výrobkov,“ dodal. Zároveň tiež podotkol, že každý z nás dôkladne pozná a denne sa stretáva s niečím textilným. Textil je vlastne izolačný materiál s vysokou tepelnou kapacitou. Nosíme ho preto, aby nám nebola zima alebo naopak, aby nás chránil pred teplom. A práve na tieto veci sa podľa Futrikaniča treba pri recyklácii zamerať.
