Utorok 17.10.2017
Dnes má meniny 
Hedviga
10.1°C Bratislava
01.10.2017 08:49

Najtransparentnejšou župou je Trenčianska


Ilustračná snímka: (int).


Podľa Transparency International Slovensko väčšina žúp pre vyššiu transparentnosť za posledné dva roky veľa nespravila.


Slovenské župy sú tesne pred koncom svojho štvrtého obdobia opäť o čosi transparentnejšie, ako na jeho začiatku. Aktuálni predstavitelia ôsmich samosprávnych krajov dokázali zvýšiť priemerné skóre transparentnosti oproti roku 2013 o vyše šesť percentuálnych bodov na súčasných 54,3 percenta. Vyplýva to zo najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý Transparency pripravila už štvrtýkrát.

Nárast badať aj oproti poslednému medzivolebnému rebríčku z roku 2015, kedy skóre žúp dosiahlo 50,3 %. Samosprávne kraje sú v priemere aj o niečo otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktoré v poslednom hodnotení z roku 2016 získali 51,3 %.

Na tomto progrese sa však výrazne podieľal najmä vysoký nárast skóre v Trenčianskej župe, pri väčšine ostatných krajov môžeme konštatovať, že v otváraní sa verejnej kontrole skôr stagnujú. Trenčiansky kraj prvýkrát neskončil posledný a za dva roky sa v skóre transparentnosti vyšplhal z necelých 41 až na rekordných takmer 75 percent.

Trenčianska župa si na stránke zriadila sekciu „Otvorená župa“, na ktorej začala zverejňovať množstvo dovtedy neprístupných materiálov. Na stránke sa začali pravidelne objavovať videozáznamy z rokovaní zastupiteľstiev, zápisnice z komisií, registre investičných akcií, priebeh a výsledky verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku, zoznamy pridelených dotácií, majetkové priznania politikov či informácie o počte miest i žiadostí v zariadeniach sociálnych služieb.

Tieto dokumenty predtým na stránke Trenčianskej župy chýbali, viaceré z nich dosiaľ nezverejňujú ani ďalšie kraje. Zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja navyše prijalo aj viacero protransparentných rozhodnutí ako zavedenie etických kódexov volených predstaviteľov i zamestnancov alebo nového rokovacieho poriadku otvárajúceho zasadnutia komisií aj verejnosti. Úrad spustil aj projekt participatívneho rozpočtu, v ktorom si obyvatelia kraja hlasovaním sami rozhodujú, ktoré občianske projekty na zvýšenie kvality života v komunite župa finančne podporí.

Trenčiansky kraj na prvej priečke vystriedal Banskobystrickú župu, ktorá dosiaľ vždy figurovala na čele rebríčka. Po zvolení Mariana Kotlebu (ĽSNS) za župana sa však kraj začal pozvoľna uzatvárať verejnej kontrole a z výrazného náskoku v podobe 65 % v roku 2013 sa prepadol až na dnešných 51 %. Oproti poslednému rebríčku z roku 2015 Banskobystrická župa stratila takmer päť percentuálnych bodov a klesla na piate miesto.

Banskobystrický župný úrad prestal zverejňovať zápisnice z obchodných verejných súťaží na predaj alebo prenájom majetku, pozície vedúcich oddelení a referentov obsadzoval cez výberové konania len výnimočne, naďalej pretrváva aj zneužívanie župných novín a facebookového profilu na nadmernú propagáciu župana a očierňovanie jeho oponentov. Časopis Bystrický kraj dnes už síce nie je platený priamo z krajského rozpočtu, župa ho však stále označuje ako propagačno-informačný materiál BBSK, prezentuje ho na župnej stránke a jeho obsah pripravujú zamestnanci úradu.

Periodiká financované alebo podporované župami sme tento rok prvýkrát hodnotili na základe metodiky projektu Hlásne trúby, ktorý analyzuje aj objektívnosť a verejnoprávny charakter novín v stovke najväčších miest na Slovensku. Zo vzájomného porovnania vyšli župy o čosi horšie ako mestá, keď v priemere získali iba 40-percentné skóre (oproti 45 % pri mestách).

Pri väčšine župných médií tak platí, že z hľadiska objektívneho informovania o živote kraja, ako i zapájania ľudí do rozhodovania, sú užitočné len málo.

V celkovom poradí skončili ako najmenej otvorené Trnavská (48,6 %) a Košická župa (48 %). Košický kraj vedený Zdenkom Trebuľom (Smer) obstál medzi najslabšími až v štyroch z 11 hodnotených oblastí od Účasti verejnosti na rozhodovaní, cez Financie a verejné obstarávanie, Zariadenia sociálnych služieb až po Dopravnú politiku.

 

 

Celkovo najlepšie hodnotenými sa rovnako ako pred dvomi rokmi stali oblasti Prístupu k informáciám a Financií a verejného obstarávania. Spomedzi nich badať ďalšie zlepšovanie najmä v druhej spomínanej oblasti, keď viacero žúp začalo zverejňovať registre investičných akcií a mierne sa zvýšila aj kvalita zverejňovaných zmlúv (zo 45 na 58 %).

Citeľný progres župy dosiahli najmä v oblastiach Dopravnej politiky, v ktorej sa zlepšilo informovanie o dopravných licenciách i zmenách cestovných poriadkov a Účasti verejnosti na rozhodovaní. V tej pribudli najmä informácie o procese pripomienkovania župných nariadení, záznamy zo zastupiteľstva už zverejňujú všetky kraje a stúpol aj počet krajov s komisiami otvorenými pre verejnosť.

Naopak, slabinami žúp stále zostávajú oblasti Predaja a prenájmu majetku a Personálnej politiky. Z necelých 400 referentských pozícií, ktoré župy od januára 2016 obsadzovali, bola cez výberové konanie prijatá menej ako tretina z nich. Zápisnice z výberových konaní obsahujúce sumárne hodnotenie komisie a poradie uchádzačov aktuálne zverejňuje iba Prešovská župa.

 

 

Transparentnosť žúp sme celkovo merali pomocou 117 indikátorov v 11 oblastiach. Vychádzali sme pritom z desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálu tender.sme.sk, až po žiadosti zaslané županom a hlavným kontrolórom.

Meranie transparentnosti žúp považujeme za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže výrazne zúžiť priestor na korupčné a klientelistické správanie. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania a nastavené pravidlá. V žiadnom prípade sa tak lepšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za nekorupčnú, a naopak.

Rebríček transparentnosti žúp je súčasťou Programu Otvorená samospráva, ktorý podporili Open Society Institute v Budapešti a Veľvyslanectvo USA na Slovensku. Všetky informácie o rebríčku vrátane podrobných výsledkov nájdete na stránke samosprava.transparency.sk ako aj v prezentácii na podstránke projektu venovanej analýzam.

Autor: (TIS)


komentáre
SHOW ALL
podobné
25.11.2016
Primátor mesta Ján Ragan si cení prvenstvo v rebríčku transparentnosti
Primátor Vranova nad Topľou si cení, že samospráva bola vyhodnotená ako najtransparentnejšia. Vyplýva to z tohtoročného rebríčka transparentnosti 100 najväčších miest na Slovensku, ktorý vo štvrtok (24. 11.) predstavila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS).
viac
07.02.2017
V troch štvrtinách samosprávnych novín prevažujú negatíva nad pozitívami
Väčšina periodík, ktoré vydávajú samosprávy slúžia skôr na propagáciu primátorov a starostov, ako na užitočné, objektívne informovanie občanov a vyváženú diskusiu o samosprávnych témach.
viac
08.02.2017
B. Bystrica by mala byť okrem EMŠ 2017 aj jednotkou v transparentnosti
Banská Bystrica by nemala byť v tomto roku iba Európskym mestom športu (EMŠ), ale i mestom transparentnosti a otvorenosti občanom.
viac
10.02.2017
Európsky deň 112
Európske číslo tiesňového volania bolo zavedené v roku 1991 (Rozhodnutím Rady z 29. Júla 1991) so zámerom etablovania jednotného čísla tiesňového volania fungujúceho popri existujúcich národných číslach tiesňového volania vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
79.91 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.74 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
17.35 %