Ilustračná koláž.
O rok nás čakajú ďalšie voľby do orgánov samosprávnych krajov. Poslanci Národnej rady SR majú k tejto téme na rokovacích stoloch novely príslušných zákonov. Aj preto sa medzi politikmi opäť začína diskutovať o postavení vyšších územných celkov, záujme voličov o voľby krajských poslancov a županov.
Jednou z tém, ktoré sprevádzajú aktuálnu diskusiu, je počet kôl pre voľby predsedov krajských samospráv. Zdá sa, že táto diskusia je zatiaľ o politickej matematike a nie o zásadných otázkach.
Jednokolové ako v komunálkach
Asi niet pochýb, že hlavným z dôvodov zavedenia dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov bola niekdajšia obava z toho, aby v dvoch krajoch nešéfovali kandidáti vtedajšej Strany maďarskej koalície. Dnes sa však táto téma vníma pomerne rovnako úzko. Ústredným motívom je zníženie možného volebného úspechu kandidáta v jednom z ôsmich samosprávnych krajov.
Do popredia tejto zmeny sa tiež dostáva finančný dôvod – veď jedno kolo je lacnejšie. Ďalším skloňovaným argumentom je ešte nižšia účasť voličov v druhom kole v porovnaní so všeobecne nízkym záujmom voličov o prvé kolo volieb, v ktorom okrem predsedu volíme aj poslancov.
Pravdou je, že novodobá história samosprávnych krajov sa u nás datuje od roku 2001, keď bol v prvom kole zvolený len jeden jediný kandidát, a to Ľubo Roman v Bratislavskom samosprávnom kraji. V ďalších voľbách, a to v roku 2005, boli zvolení všetci predsedovia vyšších územných celkov v druhom kole. O štyri roky neskôr polovica z nich vzišla z prvého a ďalšia z druhého kola. Krajské voľby pred tromi rokmi dali víťazných predsedov v prvom kole v troch krajoch a vo zvyšných piatich sa súťažilo aj v druhom kole. Preto, ak sa za silnú stránku zavedenia jednokolovej voľby považuje inšpirácia v komunálnych voľbách, ktorých, mimochodom, na Slovensku bolo od roku 1990 celkovo 7, dá sa to pochopiť. Veď tam v ten istý volebný večer poznáme poslancov aj richtára. Analógia podľa komunálnych volieb môže byť aj akceptovaná. Ale len za predpokladu, že diskusia o samosprávnych krajoch nebude obmedzená na jedno- či dvojkolovú voľbu.
Rovnaký princíp, iný meter
Regionálna samospráva je tak ako miestna územná samospráva postavená na rovnakých princípoch a hodnotách ukotvených v príslušnej Európskej charte a vyjadrených subsidiaritou, efektívnou správou vymedzeného územia, silným občianskym priestorom a kvalitou poskytovaných služieb.
Faktom zostáva, že prax je v konkrétnych prípadoch iná. Keď ešte chvíľu zostaneme pri voľbách, treba konštatovať, že kým nezávislý kandidát na poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja potrebuje pod petíciu podporujúcu jeho kandidatúru 400 podpisov, v prípade komunálnych volieb sa toto číslo mení. A to v závislosti od počtu obyvateľov obce. To znamená, že samosprávy sú veľkostne odlišné. Ale to sú predsa aj volebné obvody pri krajských voľbách... Krajské zastupiteľstvá rozhodujú o počte tried nielen vo svojich školách. Ich rozhodnutie sa týka rovnako aj súkromných a cirkevných škôl. V prípade obecných zastupiteľstiev takáto právomoc nie je. V prípade obcí je funkcia poslanca nezlučiteľná s funkciou štatutára orgánu rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený. Krajské parlamenty takto svojich členov zo zákona neobmedzujú. Napokon, kým krajskému hlavnému kontrolórovi patrí odstupné, ten v obci na to nemá nárok.
Problém nie je v názve
Jedným z mediálne prezentovaných dôvodov pre nízku volebnú účasť v krajských voľbách je ich názov. Ale v tom či „župa“, alebo „samosprávny kraj“ nie je až taký problém. Veď koľko obyvateľov zažilo župy a koľko z nich chodí dnes k voľbám? Doba je niekde inde a názov má zmysel vtedy, ak je značkou naplnenou obsahom.
Preto sa treba sústrediť na to, aké kompetenčné postavenie majú samosprávne kraje v porovnaní s komunálnou sférou. Niet pochýb, že miestna územná samospráva má výrazne navrch z hľadiska originálnych kompetencií a zároveň poskytuje služby, ktoré ľudia denno-denne vnímajú a cítia. To však automaticky neznamená, že treba vykročiť cestou spochybňovania samosprávnych krajov a ich miesta v samosprávnom priestore. Práve naopak, diskusia by sa mala týkať toho, ako tento priestor skvalitniť a pomôcť v tom, aby samosprávne kraje boli čo najviac zrozumiteľné, a teda uchopiteľné.
Diskusia o zrušení dvojkolových volieb je z tohto pohľadu len politickou matematikou. Je nešťastná, lebo sa sústreďuje na jeden prvok z celého systému. Nereaguje na krajskú identitu, ani na kompetenčnú výbavu podobnú miestnej územnej samospráve. Tu sa ponúka priestor na vecnú diskusiu s konkrétnymi závermi.
