Piatok 29.03.2024
Dnes má meniny 
Miroslav
°C
16.11.2016 09:20

Zoberme to jedným metrom


Ilustračná koláž.


O rok nás čakajú ďalšie voľby do orgánov samosprávnych krajov. Poslanci Národnej rady SR majú k tejto téme na rokovacích stoloch novely príslušných zákonov. Aj preto sa medzi politikmi opäť začína diskutovať o postavení vyšších územných celkov, záujme voličov o voľby krajských poslancov a županov.


Jednou z tém, ktoré sprevádzajú aktuálnu diskusiu, je počet kôl pre voľby predsedov krajských samospráv. Zdá sa, že táto diskusia je zatiaľ o politickej matematike a nie o zásadných otázkach.

Jednokolové ako v komunálkach

Asi niet pochýb, že hlavným z dôvodov zavedenia dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov bola niekdajšia obava z toho, aby v dvoch krajoch nešéfovali kandidáti vtedajšej Strany maďarskej koalície. Dnes sa však táto téma vníma pomerne rovnako úzko. Ústredným motívom je zníženie možného volebného úspechu kandidáta v jednom z ôsmich samosprávnych krajov.

Do popredia tejto zmeny sa tiež dostáva finančný dôvod – veď jedno kolo je lacnejšie. Ďalším skloňovaným argumentom je ešte nižšia účasť voličov v druhom kole v porovnaní so všeobecne nízkym záujmom voličov o prvé kolo volieb, v ktorom okrem predsedu volíme aj poslancov.

Pravdou je, že novodobá história samosprávnych krajov sa u nás datuje od roku 2001, keď bol v prvom kole zvolený len jeden jediný kandidát, a to Ľubo Roman v Bratislavskom samosprávnom kraji. V ďalších voľbách, a to v roku 2005, boli zvolení všetci predsedovia vyšších územných celkov v druhom kole. O štyri roky neskôr polovica z nich vzišla z prvého a ďalšia z druhého kola. Krajské voľby pred tromi rokmi dali víťazných predsedov v prvom kole v troch krajoch a vo zvyšných piatich sa súťažilo aj v druhom kole. Preto, ak sa za silnú stránku zavedenia jednokolovej voľby považuje inšpirácia v komunálnych voľbách, ktorých, mimochodom, na Slovensku bolo od roku 1990 celkovo 7, dá sa to pochopiť. Veď tam v ten istý volebný večer poznáme poslancov aj richtára. Analógia podľa komunálnych volieb môže byť aj akceptovaná. Ale len za predpokladu, že diskusia o samosprávnych krajoch nebude obmedzená na jedno- či dvojkolovú voľbu.

Rovnaký princíp, iný meter

Regionálna samospráva je tak ako miestna územná samospráva postavená na rovnakých princípoch a hodnotách ukotvených v príslušnej Európskej charte a vyjadrených subsidiaritou, efektívnou správou vymedzeného územia, silným občianskym priestorom a kvalitou poskytovaných služieb.

Faktom zostáva, že prax je v konkrétnych prípadoch iná. Keď ešte chvíľu zostaneme pri voľbách, treba konštatovať, že kým nezávislý kandidát na poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja potrebuje pod petíciu podporujúcu jeho kandidatúru 400 podpisov, v prípade komunálnych volieb sa toto číslo mení. A to v závislosti od počtu obyvateľov obce. To znamená, že samosprávy sú veľkostne odlišné. Ale to sú predsa aj volebné obvody pri krajských voľbách... Krajské zastupiteľstvá rozhodujú o počte tried nielen vo svojich školách. Ich rozhodnutie sa týka rovnako aj súkromných a cirkevných škôl. V prípade obecných zastupiteľstiev takáto právomoc nie je. V prípade obcí je funkcia poslanca nezlučiteľná s funkciou štatutára orgánu rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený. Krajské parlamenty takto svojich členov zo zákona neobmedzujú. Napokon, kým krajskému hlavnému kontrolórovi patrí odstupné, ten v obci na to nemá nárok.

Problém nie je v názve

Jedným z mediálne prezentovaných dôvodov pre nízku volebnú účasť v krajských voľbách je ich názov. Ale v tom či „župa“, alebo „samosprávny kraj“ nie je až taký problém. Veď koľko obyvateľov zažilo župy a koľko z nich chodí dnes k voľbám? Doba je niekde inde a názov má zmysel vtedy, ak je značkou naplnenou obsahom.

Preto sa treba sústrediť na to, aké kompetenčné postavenie majú samosprávne kraje v porovnaní s komunálnou sférou. Niet pochýb, že miestna územná samospráva má výrazne navrch z hľadiska originálnych kompetencií a zároveň poskytuje služby, ktoré ľudia denno-denne vnímajú a cítia. To však automaticky neznamená, že treba vykročiť cestou spochybňovania samosprávnych krajov a ich miesta v samosprávnom priestore. Práve naopak, diskusia by sa mala týkať toho, ako tento priestor skvalitniť a pomôcť v tom, aby samosprávne kraje boli čo najviac zrozumiteľné, a teda uchopiteľné.

Diskusia o zrušení dvojkolových volieb je z tohto pohľadu len politickou matematikou. Je nešťastná, lebo sa sústreďuje na jeden prvok z celého systému. Nereaguje na krajskú identitu, ani na kompetenčnú výbavu podobnú miestnej územnej samospráve. Tu sa ponúka priestor na vecnú diskusiu s konkrétnymi závermi.

 

Autor: Michal KALIŇÁK, politológ


komentáre
SHOW ALL
podobné
16.01.2017
Voľby do VÚC by mali byť pri dvojkolovom hlasovaní najneskôr 4. novembra
Voľby do vyšších územných celkov (VÚC) by mali byť najneskôr v sobotu 4. novembra. Ak by sa však zmenil zákon a zrušilo by sa druhé kolo volieb, bol by možný aj neskorší novembrový sobotný termín. Noví predsedovia krajov a krajskí poslanci musia byť známi do 23. novembra.
viac
18.01.2017
Výbor dal zelenú zlúčeniu volieb aj zrušeniu 2. kola voľby predsedov VÚC
Ústavnú trojpätinovú väčšinu potrebnú na spojenie termínov krajských a komunálnych volieb od roku 2022, sa v utorok (17. 1. 2017) podarilo nájsť na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR.
viac
13.05.2019
Vznikla petícia za zrušenie jedného volebného obvodu pre voľby do NRSR
Slovensko potrebuje toľko volebných obvodov, koľko má krajov. Zmenu možno priniesť len z regiónov a ľuďmi, ktorí majú skúsenosti s komunálnou politikou a občianskou angažovanosťou.
viac
28.10.2021
ZMOS chystá petíciu za viac volebných obvodov na parlamentné voľby
Združenie miest a obcí Slovenska chystá veľkú petíciu, aby sa na Slovensku nahradil jeden volebný obvod pre parlamentné voľby viacerými volebnými obvodmi. Pre TASR to potvrdil ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.02 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.13 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.85 %