Ukázali sme, že aby nemocnice dobre fungovali, nemusia byť v súkromných rukách. Napriek tomu nepociťujeme férový prístup zo strany štátu.
Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK: „Považujeme za diskriminačné – že štát sa zbavil zodpovednosti, previedol nemocnice na samosprávne kraje a dodnes nepovedal, ako to má fungovať. Zdravotníctvo roky funguje nesystémovo a neudržateľne. Nemocnice by mali investície pokryť z platieb za výkony, ale to je pri súčasnom nastavení absolútne nemožné. Lukratívne ziskové časti boli zo systému vyňaté - lekárne, laboratóriá, diagnostika, čo spôsobilo narušenie celého systému. Na jednej strane je zdravotníctvo na Slovensku jedným z najziskovejších odvetví, na druhej strane nemocnice musia šetriť každé euro.“
Zároveň, ako upozornil Najvyšší kontrolný úrad, v zdravotníctve fungujú lobistické skupiny, ktoré povýšili biznis nad verejný záujem. Vytvorili si v slovenskom zdravotníctve uzatvorený systém a zdroje si rozdeľujú v rámci tohto svojho systému, z ktorého sme vylúčení
Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK: „Prejavuje sa to napríklad aj tým, že nedostávame takmer žiadne zdroje z plánu obnovy. Aj keď sme z ministerstva dostali rozhodnutie, že projekt Kysuckej nemocnice splnil podmienky na čerpanie peňazí z plánu obnovy a budú inštruovať o ďalšom postupe, dodnes sme žiadne informácie z ministerstva nedostali, rovnako nám zamietajú žiadosti o prístrojové vybavenie. Pocit netransparentnosti umocňuje aj fakt, že keď sme požiadali o sprístupnenie hodnotiacich hárkov, tieto nám sprístupnené neboli. Neistotu nám prinieslo aj zastavenie procesu optimalizácie nemocníc.
Žiadali sme argumentami v zmysle pravidiel optimalizácie o prehodnotenie zaradenia nemocnice v Liptovskom Mikuláši, ale dodnes sme nedostali odpoveď či ministerstvo našej žiadosti vyhovie. Čas beží a neistota spôsobuje problémy s náborom zamestnancov a rozvojom oddelení.“
Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval, že štát v minulosti preniesol správu nemocníc na samosprávne kraje a dodnes nevytvoril vhodné podmienky na to, aby sa o zverený majetok dokázali primerane postarať. Chýbali usmernenia, ako postupovať pri hľadaní optimálneho prevádzkovania nemocníc a štát nenastavil ani systém financovania týchto zdravotníckych zariadení. Ako uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová, výpočet podielových daní nezohľadňuje, akým spôsobom fungujú nemocnice, či sú príspevkové organizácie kraja, alebo sú prenajaté. V porovnaní s ostatnými VÚC sú tak TSK a ŽSK v nevýhode, keďže sa musia zo svojich podielových daní postarať o svoje príspevkové organizácie, zabezpečovať finančné prostriedky na ich fungovanie, vyplácať mzdy. Financie pritom dostanú tak ako ostatné samosprávne kraje, ktoré tento majetok predali či prenajali.
Vzhľadom na rozdielne poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany VÚC upozornili kontrolóri NKÚ na opätovnú potrebu komplexne riešiť prenesený výkon štátnej správy v oblasti zdravotníctva, na ktorom sa samosprávne kraje podieľajú.
Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK: „Aby sme mohli naďalej rozvíjať systém verejného zdravotníctva v kraji, systém postavený na potrebách občanov a nie na tvorbe zisku, potrebujeme férový prístup a jasné pravidlá zo strany štátu. Inak, v konkurencii s biznis záujmami lobistických skupín ťaháme za kratší koniec a nebudeme mať zdroje na zabezpečenie dostatočnej siete zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov a kvalitná zdravotná starostlivosť v regiónoch nášho kraja bude stále viac nedostupná.
