Nízkoemisné zóny majú pomôcť dostať z obcí staré automobily, ktoré produkujú veľké množstvo škodlivých látok. Napriek tomu, že slovenská legislatíva ich vznik už umožňuje, zatiaľ žiadna nevznikla.
"Vďaka nízkoemisným zónam by staršie vozidlá boli postupne vytláčané na perifériu," vysvetlil pre TASR hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák. "Väčšina dnešnej dopravy využíva palivá, ktoré produkujú veľké množstvo škodlivých látok s nepriaznivými dopadmi na životné prostredie a ľudské zdravie," dodal. Príkladom je podľa neho nafta, ktorá je lacnejšia ako menej škodlivý benzín.
Zavedenie nízkoemisných zón umožňuje zákon o ovzduší. Zriadiť ich môže každá obec alebo mesto. "Povolený vjazd do nej budú mať len vozidlá od určitej emisnej triedy - vozidlá budú musieť byť označené plaketou s vyznačením emisnej triedy. Konkrétne pravidlá si určí mesto alebo obec všeobecne záväzným nariadením," vysvetľuje Ferenčák.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nevie, či nejaká samospráva plánuje zaviesť na svojom území nízkoemisnú zónu. "ZMOSu samosprávy nemajú povinnosť nahlásiť zavádzanie nízkoemisných zón," povedal pre TASR hovorca združenia Michal Kaliňák. Vytvorenie nízkoemisných zón už zvažovalo napríklad mesto Žilina, ktoré ich spomína vo svojom Akčnom pláne nízkouhlíkovej mobility mesta.
Ministerstvo životného prostredia uvádza, že podiel dopravy na emisiách škodlivých látok na Slovensku sa od roku 1990 zdvojnásobil. Napriek tomu, že sa podľa envirorezortu kvalita ovzdušia postupne zlepšuje, okrem nízkoemisných zón sú potrebné aj ďalšie opatrenia. Ministerstvo sa im chce venovať v rámci prípravy nízkouhlíkovej stratégie, stratégie na ochranu ovzdušia a stratégie na zlepšenie kvality ovzdušia.
