Zálohovanie PET fliaš a plechoviek bude v praxi riešiť budúci minister MŽP

V súčasnosti PET fľaše a plechovky nezálohujú dve tretiny európskych krajín, napríklad nezálohujú Rakúšania a Česi, ale Nemci a Litovčania áno.

Prečo sa obchodníci „pätia“?

Platenie celého „špásu“ zálohovania najjednoduchšie recyklovateľných plastov možno vyjde podľa MŽP na 80, podľa obchodníkov možno na 100 miliónov eur, možno na viac, ale sumu zaplatia obchodníci (výrobcovia) s PET fľašami a plechovkami. Tí rozdiel automaticky započítajú do zvýšených cien výrobkov. Takže zaplatia zákazníci, od ktorých sa očakáva, že budú vracať prázdne PET fľaše a plechovky do vybraných veľkých potravinových obchodov, ktoré stoja na ploche 300 metrov štvorcových a väčších, a ktoré vybudujú zodpovedajúce zberné priestory. Inými slovami – odoberať budú veľké zahraničné reťazce, ale zvýšené ceny nápojov v PET fľašiach a plechovkách budú musieť zohľadniť aj menšie slovenské obchody.

Minister Sólymos vyhlásil, že zavedením zálohovania dokáže SR už v roku 2024 recyklovať 90 percent PET fliaš a plechoviek. Pripomíname, že EÚ od Slovenska žiada, aby 90 percent PET fliaš (plechoviek) postupne recyklovalo až v roku 2035. Ministerstvo priznáva triedenie (recyklovanie) 62 percent PET fliaš, ale informácie obchodníkov hovoria už o súčasných reálnych 69 percentách, čo svedčí o jednoznačnej účinnosti doterajšieho triedenia.

Podľa obchodníkov by sa dalo predpokladaných 80 miliónov eur, ktoré budú musieť vynaložiť na zavedenie zálohovania (odhad MŽP), využiť na zmysluplnejšie a dôležitejšie projekty. Napríklad na podporu vzniku ďalších recyklačných zariadení, ktoré na Slovensku chýbajú.

Zero Waste: Ak zálohovať, tak fľaše (plechovky?) opäť napĺňať, nie ich recyklovať!

Nemá zmysel hádať sa, koľkokrát bude možné odovzdané PET fľaše (plechovky) recyklovať. Dvakrát, trikrát, dvadsaťkrát? Na záver ich predsa aj tak bude potrebné zlikvidovať, podľa možnosti by to nemalo byť na skládkach. Francúzsko sa pokúša (rovnako ako SR) presadiť systém vratných záloh. Lenže tamojšia občianska iniciatíva Zero Waste France, ktorá sa teší solídnej popularite medzi obyvateľmi, oponuje, že zmysel má iba také zálohovanie, po ktorom nebude recyklovaná ani jedna odobratá vratná PET fľaša (plechovka)! Laicky a zjednodušene povedané – zošrotovaná a potom nanovo vyrobená. Naopak. Podľa Zero Waste by mali byť bez recyklácie znova použité (samozrejme, po dôkladnom zabezpečení hygieny) a ďalej používané. A opäť a opäť, aby napokon doslúžili po mnohonásobnom použití. Dnes ťažko povedať, koľko z pohľadu Zero Waste dokáže byť sformulované v pripravovanom zálohovaní PET fliaš (plechoviek) na Slovensku. Definitívne praktické doriešenie (či s recyklovaním alebo opätovným napĺňaním PET fliaš) po roku 2022 však zrejme ostane len a len na pleciach nástupcu súčasného šéfa MŽP.

Čo nás pravdepodobne neminie?

Od roku 2022 by sme sa mali pripraviť, že sa nám, podobne, ako napríklad poriadkumilovným Nemcom (Litovčanom), bude chcieť zhromažďovať doma prázdne PET fľaše a plechovky, kým ich bude dostatok, a potom všetko dopraviť (autom alebo po vlastných) do najbližšieho potravinového supermarketu. Alebo nosiť, povedzme, každý týždeň tri-štyri PET fľaše a dve-tri plechovky? Niekomu to bude vyhovovať, iný človek uprednostní kontajner na plasty pred domom, ďalší zaváha pri myšlienke, že predsa nie každý plastový obal na nápoje je PET fľašou a takisto ju vyhodí do kontajnera s rozhodnutím, nech sa rozhodne pri dotrieďovaní.

Súčasná realita bratislavských vyberačov papiera a občasnej pivovej fľaše

Život však možno vyplaví aj inú realitu, s existenciou ktorej sa už prestalo počítať. Zrejme jednu z viacerých, ale aj tak...

Bývam v Bratislave-Nové Mesto a denne sa mi naskytá pohľad na dvojicu bezdomovcov, ktorí roky s úpornou nádejou otvárajú modré kontajnery s papierom, ale občas ich zaujmú aj zelené so sklom. Následne novinový papier vyberú, ale nenechajú si utiecť ani pivovú fľašu, ktorá skončila medzi sklom – časom sa naučili vycítiť (vyhmatať) ju a vytiahnuť úzkymi otvormi zbernej nádoby. Samozrejme, k prázdnej nepoškodenej fľaši sa im podarí dostať, len keď je kontajner takmer naplnený. Faktom ostane, že v posledných rokoch počty predtým pravidelných návštevníkov kontajnerov, aspoň v našom okolí, poklesli. Asi ich nevýnosné „dozbery“ otrávili a nešťastníci rezignovali.

Zlatá baňa v žltých kontajneroch?

Predstavil som si, ako sa zálohovanie môže prejaviť na finančnom štandarde dotyčnej dvojice. Podľa mňa by mohlo ísť v ich živote o nový impulz, až sa mi chce povedať – keby ich osud nebol taký smutný – o výzvu. Predsa za jednu PET fľašu dostanú 12 a za jednu plechovku 10 centov! Zberne im dnes platia za kilo novín 10 centov, za pivovú fľašu vo vybranom potravinárskom obchode dostanú 13 centov. Koľko kíl papiera z dostupného modrého kontajnera alebo pivových fliaš zo zdanlivo nedobytného zeleného dnes vytiahnu? Naveľa som zo spomínanej dvojice vydoloval odhad, že tak okolo dvoch-troch eur denne.

Popúšťam fantáziu obdobiu prvých týždňov roka 2022 a situácii na neoranom poli nezabezpečených žltých kontajnerov. Dvojica by pri nepoľavení v húževnatosti z posledných rokov zvládla (podľa môjho odhadu) „vyčistiť“ (zbaviť kontajner PET fliaš a plechoviek) možno desiatku i viac naplnených žltých zberných nádob. A v polonaplnenej by našla, povedzme, 5-6 fliaš a 2-3 plechovky. Samozrejme, ak by jej to dovolila novovznikajúca konkurencia ďalších záujemcov – nielen z radov bezdomovcov, ale aj spomedzi ďalších nezamestnaných či penzistov. Alebo, ak by spoločnosť včas neinvestovala, v záujme predchádzania predpokladanému neporiadku okolo žltých kontajnerov, do výmen za nové, možno polopodzemné, respektíve, ťažšie dostupné typy, prípadne do služieb hliadok, ktoré by PET fľaše a plechovky „chránili“, alebo do výstavby uzamykateľných stavísk kontajnerov a podobne.

To by sa však bez ekonomických nákladov spoločnosti nezaobišlo. Počíta sa s nimi už v predpokladaných 80 miliónoch (MŽP), respektíve 100 miliónoch (obchodníci) eur? A dajú sa podobné náklady vôbec reálne odhadnúť z pohľadu súčasného stavu?