Tradícia hovorí, že ide o tzv. župný kameň, ktorý ukazoval hranicu oddeľujúcu Abovskú a Zemplínsku župu. Dnes je tu hranica medzi okresmi Trebišov a Košice-okolie. Na snímke tzv. župný kameň, ktorý ukazoval hranicu oddeľujúcu Abovskú a Zemplínsku župu pri hlavnej ceste na horskom priechode Dargov 14. júna 2019. FOTO TASR - Roman Hanc.
Pohľady cestujúcich, ktorí smerujú po štátnej ceste z obce Dargov v stúpaní na Dargovský priesmyk, láka zvláštny historický kameň s podstavcom. Stojí vpravo pri ceste a možno sa pri ňom zastaviť na miestnom odpočívadle. Žiadny nápis či symbol sa však na ňom nezachoval.
Tradícia hovorí, že ide o tzv. župný kameň, ktorý ukazoval hranicu oddeľujúcu Abovskú a Zemplínsku župu. Dnes je tu hranica medzi okresmi Trebišov a Košice-okolie. O tom, kedy a kto ho tam postavil a či mal od začiatku funkciu hraničného kameňa, nie sú známe hodnoverné informácie.
"O tejto pamiatke naozaj vieme veľmi málo. Nemáme priame doklady a môžeme sa len domnievať, že sa sem dostala v roku 1857, keď sa odovzdávala do užívania krajinská cesta spájajúca Košice s východnými časťami vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie, lebo predtým cesta cez Dargovský priesmyk viedla trochu inou trasou," priblížil pre TASR Martin Pristáš z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Košiciach.
Ťažko podľa neho povedať, či išlo od začiatku o ukazovateľ hranice, keďže daný kameň je vcelku unikátny. "Nepoznáme žiadny podobný s takýmto účelom, teda, že by takýto typ pamiatky niekde inde na Slovensku oddeľoval župy. Tie hraničné alebo chotárne kamene majú trochu iné tvary, a aj to v nás vzbudzuje trochu nedôveru. Aj tradícia hovorí, že pôvodne to mohol byť pamätník alebo pomník," skonštatoval.
Slohovo by sa podľa Pristáša dala pamiatka zaradiť do obdobia baroka, podobné formy sa však používali aj neskôr, v 19. i 20. storočí, napríklad pri pomníkoch obetiam cholery alebo prvej svetovej vojny. Kamenná pamiatka je vysoká zhruba 3,5 metra a zložená z viacerých častí spojených železnými skobami. Už na prvý pohľad je jasné, že je v zlom stave.
"Zrejme niekedy v 20. storočí bola menej hodnotnými zásahmi opravovaná a je evidentné, že ten zásah nepomohol. Existujú správy, že sa s kameňom hýbalo, keď sa rekonštruovala táto štátna cesta. Vtedy mohlo dôjsť k jeho základnému narušeniu a odvtedy vlastne degraduje," uviedol pamiatkar. Dá sa podľa neho predpokladať, že kameň mal pôvodne nejaký nápis alebo plastickú výzdobu vo forme erbu alebo iného symbolu.
Pamiatkovo chránený tento kameň nie je a podľa starostu Dargova Jána Kiša vlastne nemá majiteľa. "Aj v spolupráci so susednou obcou Košický Klečenov by sme chceli tento kameň obnoviť, aby sa zachoval. Chceme požiadať aj Košický samosprávny kraj, aby nám pomohol financovať náklady. Je potrebné skultúrniť celý ten priestor a dať k tomu informačnú tabuľu, aby ľudia, ktorí sa tam zastavia, vedeli, čo to vlastne je," povedal. Otázkou je rozsah a podoba obnovy kameňa, obec chce v tomto smere požiadať o spoluprácu a návrh pamiatkový úrad.
