Vidiek má svoju cenu

Podľa Petra Gajdoša, autora publikácie Ako sa mení vidiek na Slovensku (2015), predstavuje vidiek fenomén. Sociológ tvrdí, že je to „významný sídelný typ, ktorý tvorí viac ako 97 % zo všetkých obcí na Slovensku a kde býva asi 44 % jeho obyvateľov.“ To dokazuje, že na vidiek nemôžeme nazerať očami konkrétnej dediny, ale komplexne na všetky obce s výnimkou tých, ktoré majú štatút mestá, prípadne mestskej časti Bratislavy a Košíc.

Na vidiek sa preto treba pozerať tak z hľadiska špecifík medzi obcami a mestami, čo so sebou prináša napríklad udržiavanie tradícií a kultúrnych hodnôt, ako aj konštatovania, že Slovensko je typická vidiecka krajina, ktorú nemožno meniť na montážne dielne, ani regióny tzv. kreatívneho priemyslu. Zároveň musíme akceptovať, že väčšina obyvateľov Slovenska stále žije v mestách, avšak kvalita ich života je priamo nadviazaná na životné prostredie, prvovýrobu, možnosti aktívneho trávenia voľného času v prírode, ako aj kultúrne a historické väzby s dedinami.

Medzi vidieckym a mestským spôsobom života netreba hľadať napätie. Nie je potrebné, ba dokonca ani žiaduce, kresliť akúsi deliacu čiaru medzi mestom a dedinou. Treba akceptovať doterajšie poznatky, silu obcí disponujúcich obmedzenými zdrojmi, oklieštenými možnosťami rozvoja, chabým prístupom k eurofondom a vzdialenosťou od ekonomicky silnejších miest. Ide teda o rôzne faktory, ktoré na obce nepôsobia priaznivo, no napriek tomu sa vidiek dokázal po roku 1990 postaviť na nohy a postupne silnie.

Vidiek rastie

Spomínaná publikácia sa venuje prieskumu, ktorý okrem iného mapoval celkové hodnotenie zmien v životných podmienkach a kvalite obyvateľov za obdobie rokov 1990 – 2012. Teda čas, keď samospráva prechádzala obrovskými zmenami a zasiahli ju rôzne transformačné procesy, ktoré svojou intenzitou pozitívne aj negatívne ovplyvňovali život na dedinách. Za všetky stačí uviesť proces znovuobnovenia miestnej územnej samosprávy, reformu verejnej správy, fiškálnu decentralizáciu a ešte pred tým prechod od centrálne riadenej ekonomiky na trhovú, s čím súvisia dosahy v rámci konkurencieschopnosti, úpadok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Ale aj vstup Slovenska do Európskej únie, prijatie tzv. bruselských kvót pre prvovýrobu, a tiež napríklad postupný rozvoj cestovného ruchu a agroturistiky či zmeny v rámci migrácie za vzdelaním a mobility za prácou. Zmien bolo vskutku veľa a ich dosahy cítiť. Tu treba otvorene povedať, že bez ohľadu na intenzitu zmien vynútených spoločenskou, ekonomickou a hospodárskou transformáciou dochádza k ich rôznemu vnímaniu, a to v závislosti od veľkosti sídelného útvaru. Podľa Petra Gajdoša „sú to práve najmenšie vidiecke obce do 200 obyvateľov, kde rozsah zmien bol výrazne menší a kde väčšina obcí (57,1 %) poukazuje na to, že za posledných 22 rokov sa v obci zmenilo málo, respektíve nič sa nemení“, pričom „na malý rozsah zmien poukazuje 43 % obcí do 500 obyvateľov“. Je to pochopiteľné, keďže ich ekonomická sila ani rozvojový potenciál vzhľadom na disponibilné finančné zdroje a vonkajšie finančné možnosti, a napokon štruktúru obyvateľov, ich výraznejšie nerozhýbal. Za pozornosť však stoja postoje štatutárnych predstaviteľov vidieckych obcí, ktoré odrážajú viaceré veľkostné kategórie. Tie preukazujú potenciál aj rozvojové ambície.  

Štatistický úrad Slovenskej republiky dokonca eviduje presuny v počte obyvateľov v rámci jednotlivých veľkostných kategórií, pričom niektoré z vidieckych sídiel sa preukázateľne rozširujú a úbytky v počte obyvateľov si musia priznať konkrétne mestá, medzi nimi aj tie, ktoré sú okresné. Vidiek jednoducho rastie.

Samospráva zvládla systémové zmeny

Prieskumy netreba spochybňovať, ale skôr ich vnímať ako relevantné štatistické dáta, ktoré prostredníctvom čísiel dotvárajú ucelený názorový obraz. Presne takto treba pristupovať k informáciám získaným v spomínanom prieskume. Tie naznačujú celkové vnímanie posunov a trendov v živote vidieka v dlhšom časovom horizonte, v období systémových zmien, negatívnych dosahov a vysporiadania sa s novými situáciami.

V rámci celoslovenského prieskumu boli respondentmi štatutárni predstavitelia miest a obcí s výnimkou Bratislavy a Košíc a ich mestských častí. Reprezentatívnu vzorku predstavuje 931 obcí zo všetkých veľkostných kategórií a všetkých okresov Slovenskej republiky. Prieskum sa uskutočnil koncom roku 2013, teda v období, od ktorého doposiaľ nedošlo k výrazným kompetenčným zmenám ani iným zásahom do činnosti miestnej územnej samosprávy. Vtedajšie hodnotenie preto treba objektívne vnímať ako odraz súčasného stavu, čo pri výsledkoch zachováva prvok aktuálnosti.

„Iba 9, 2 % obcí hodnotí celkové zmeny v životných podmienkach a kvalite života obyvateľov obcí za obdobie 1990 – 2012 ako zmeny s prevažne či výrazne nepriaznivými dopadmi,“ konštatuje prieskum, z ktorého ďalej vyplýva: „Na vidieku 40,9 % a v mestách 54,2 % respondentov hodnotia realizované zmeny ako prevažne, respektíve výrazne priaznivé. Na druhej strane 9,5 % vidieckych obcí hodnotí dosahy týchto zmien ako negatívne, v mestách ich takto hodnotí iba 4,2 % respondentov.“ Je zrejmé, že systémové zmeny boli osožné a samospráva sa v plnej miere chytá príležitosti na rozvoj svojho územia a plnenie oprávnených požiadaviek svojich obyvateľov. Miestna územná samospráva uspela v skúške správnosti a napriek vlastným lokálnym problémom sa plne integrovala do nového usporiadania modelu verejnej správy. Aj formou prieskumu vysiela signály, že od jej znovuobnovenia na prelome 80. a 90. rokov až do dnešnej doby zvládla výrazné systémové zmeny. „Celkovo sa tým vytvoril nový priestor pre aktivity samotných obcí, ich samospráv ako aj rôznych aktérov (hospodárskych a sociálnych) realizovať rozvoj obce a vstupovať do formovania jej sídelných a životných podmienok a rozvojových predpokladov,“ hovorí sociológ Peter Gajdoš.

Samosprávne kraje necítiť 

Dynamických 12 rokov netreba vnímať ako tri volebné obdobia, ale ako etapu prispôsobovania sa novým podmienkam, situáciám a okolnostiam. Autori prieskumu na základe odpovedí zostavili rebríček vplyvu faktorov, ktoré ovplyvňujú vývojové zmeny v obci.

Je pochopiteľné, že najvýraznejším faktorom sú finančné možnosti samosprávy, po ktorých nasledujú zmeny v životnej úrovni ľudí. Na tretej priečke sú politické zmeny v štáte a  štvrtú obsadili ekonomické zmeny na republikovej úrovni. Kým až za nimi nasledujú ekonomické zmeny v danom regióne, tak z 15 uvedených faktorov obsadila regionálna politika 7. priečku, čo znamená, že obce sa doposiaľ neidentifikovali s regionálnou politikou, ktorej nositeľmi sú v danom území vyššie územné celky. Akoby táto kľúčová kompetencia samosprávnych krajov a vzťah vzájomného partnerstva s miestnou územnou samosprávou na úrovni kraja nebol doposiaľ prínosný. Respondenti dokonca uvádzajú, že pred regionálnym rozvojom má na vývojové zmeny v obci väčší vplyv posilnenie kompetencií, ktoré obsadilo 5. priečku. Nasledujú sociálne a kultúrne zmeny v spoločnosti, po nich intenzívna nová bytová výstavba v obci, príchod (sťahovanie sa) nových obyvateľov do obce a ďalej aktivita a angažovanosť občanov. V rámci faktorov ovplyvňujúcich charakter vývojových zmien je zrejmé, že vplyv samosprávnych krajov nepociťujú v dedinách ako relevantný či nezastupiteľný. A to napriek už spomínaným kompetenciám v oblasti regionálneho rozvoja, hoci v tomto roku nás čakajú v poradí už piate krajské voľby. Zrejme ani kompetenčná výbava samosprávnych krajov nie je vo vzťahu k účinnej podpore regionálneho rozvoja z hľadiska obcí relevantná.

Lákavé pre život 

Príklady dát zo Štatistického úradu SR poukazujú na to, že vidiek rastie. Postupne, v porovnaní s mestami, získava na atraktívnosti, s prísunom nových obyvateľov je nútený reagovať na ich oprávnené požiadavky a tak sa naďalej aktívne modernizovať. Samozrejme, so zachovaním svojich jedinečností, ako je sociálny a kultúrny kapitál miestnych aktérov, tradície a pokojnejší životný štýl.

Je zrejmé, že vidiek nevymiera. Práve naopak, stáva sa atraktívny pre mladé rodiny. „Po roku 2007 dochádza k nárastu prirodzených prírastkov, predovšetkým v mestách, ale v tomto období už aj vidiek vykazuje prirodzené prírastky,“ komentuje sociológ, ktorý ďalej konštatuje: „Po roku 2011 dochádza opäť k poklesu prirodzených prírastkov tak v meste, ako aj na vidieku, avšak oba sídelné typy si udržiavajú mierne prírastky s priaznivejšou situáciou v meste než na vidieku.“  Za pozornosť však stojí aj ďalší prehľad, ktorý sa úzko spája s počtom obyvateľov, nie však cez novonarodené deti, ale sťahovaním sa obyvateľov.

Zo štatistického prehľadu aj komentára Petra Gajdoša je zrejmé, že vidiecke obce sú ziskové. Podľa neho: „Hlavnou príčinou disproporcií medzi mestami a vidiekom v oblasti sídelnej migrácie je pravdepodobne intenzifikácia suburbanizačného procesu. Dokazuje to tiež vývoj počtu vysťahovaných obyvateľov z miest do vidieckych obcí. Potrebné je však podotknúť, že migračne ziskové sú najmä vidiecke obce v zázemí veľkých miest, kde sa suburbanizácia prejavuje najvýraznejšie.“

Tieto presuny do určitej miery, pochopiteľne, súvisia s výstavbou satelitných mestečiek, ktoré sú pod tlakom intenzívnej stavebnej činnosti umiestňované do pôvodných obcí v blízkosti veľkých miest. Na druhej strane treba akceptovať faktory modernej doby, ako sú migrácia za prácou a migrácia za pokojnejším spôsobom života, ako aj zmeny v charaktere života a životnom štýle, ktoré sú vlastné prítomnosti. To však neznamená, že v ďalšom období by sme mali očakávať iný životný štýl nových generácií, ktorý by automaticky znamenal masovú migráciu z vidieka do miest. Skôr možno predpokladať, že infraštruktúrny komfort, dostupnosť kvalitného vzdelania a priaznivejšie podmienky cestovania za prácou budú pretvárať vidiek na atraktívnu formu bývania a akési oddelenie osobného života od pracovných povinností, ktoré sú viazané na iné územie. Toto konštatovanie potvrdzujú aj slová Petra Gajdoša: „Skvalitnenie sídelných podmienok vo vidieckych sídlach, a to najmä pokiaľ ide o technickú infraštruktúru (najmä vodovod, plyn), prispieva k tomu, že tieto sídla vytvárajú popri svojich nesporných kvalitách sociálneho i ekologického prostredia vhodné dispozície aj pre dobré bývanie, rozvoj agroturistiky, poznávacej turistiky, ale i podnikanie.“ Sú teda lákavé pre život. Ide o to, do akej miery budú úspešné v konkurenčnom prostredí, do ktorého sa dostávajú minimálne porovnávaním rozsahu služieb a atraktivitou prostredia terajšími, prípadne potenciálnymi obyvateľmi.

Úspech treba postaviť na vidieku

Teritoriálny potenciál časti veľkých miest, s ktorými sa spájala industrializácia, je, zdá sa, takmer vyčerpaný. Na ťahu je preto rozumné využitie priestoru na vidieku. V rámci toho treba rešpektovať vidiecke špecifiká a nenahraditeľné znaky, ktoré ho historicky formovali.

Dôkazom teritoriálnej obmedzenosti sú napríklad automobilka KIA, ktorá sa síce spája so Žilinou, ale jej domovom je Teplička na Váhom. Bratislavský Volkswagen má svoj domov v Devínskej Novej Vsi. Pripravovaná investícia Jaguar Land Rover tiež nebude v Nitre, ale v jej blízkosti. Ak sa pozrieme na Kechnec, ktorý mal v roku 1990 iba 600 obyvateľov, teraz ich má 1200. V priemyselnej zóne obce však nepracujú výlučne jej obyvatelia. Vďaka investorom sa stala dostatočne atraktívna na to, aby ľudia z regiónu cestovali do malej obce za prácou. Rekordérom v počte prenocovaní v rámci cestovného ruchu a turistiky sú Štrbské Pleso a tatranská Štrba. Nízky počet obyvateľov, ale atraktívnosť prostredia prilákali investície do obce Donovaly. Takto by sme mohli pokračovať ďalej príkladmi z obcí, ktoré rastú a možno by podľa štatistík mali byť odkázané na zánik.

Úspech nepríde automaticky. Je potrebné dopracovať sa k nemu. Vo vzťahu k samospráve preto až teraz treba začať formulovať východiska komunálnej reformy.

Adresná komunálna reforma

Model verejnej správy je dynamický. Ak by získal ucelenú podobu, bol by to signál stagnácie a postupného úpadku. Musíme ju vnímať ako živý organizmus, ktorý sa pružne prispôsobuje dobe, novým možnostiam, podmienkam a, samozrejme, očakávaniam obyvateľov, ktorých treba vnímať ako príjemcov verejných služieb. Slovensko evidentne potrebuje ďalšiu fázu v usporiadaní tohto modelu. Nie však v rámci štátnej správy, ale v prostredí územnej samosprávy. Často citovaný prieskum dodáva vhodný obraz o situácii, jeho závery treba vnímať pozitívne ako dôkaz manažérskych zručností miest a obcí a svojím spôsobom aj pripravenosti na ďalšie zmeny. Nie však také, ktoré im ublížia, ale výlučne také, ktoré znásobia tieto trendy.

Pri komunálnej reforme bude vo vzťahu k mestám potrebné riešiť problematiku poskytovania verejných služieb spojených s tzv. freeridermi. Obyvateľmi obcí navštevujúcimi mestá kvôli práci, vzdelaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti a kultúrnemu vyžitiu. Vo vzťahu k obciam bude potrebné jasne zadefinovať podporu a motiváciu pre dobrovoľnú medziobecnú spoluprácu. No, a pri komplexnom prístupe k miestnej územnej samospráve je na mieste zmysluplný audit kompetencií, z čoho by mala vychádzať nová kompetenčná úprava. Ak krajské mesto disponuje rovnakým okruhom kompetencií ako Príkra či Šarbov, je zrejmé, že niečo nie je v poriadku. Každý by mal mať na svojich pleciach toľko práv a povinností, koľko unesie.

V ďalšom období sa musíme pripraviť na adresnú komunálnu reformu, v ktorej nebudú dominovať výsledky politickej vôle, ale vízia formulovaná v autentickom prostredí miest a obcí. Napokon, časť politických strán, v réžii ktorých boli realizované reformy verejnej správy, je dávno minulosťou. Dnes si už len málokto spomenie na Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu, Stranu demokratickej ľavice, Stranu občianskeho porozumenia, Demokratickú stranu, Sociálne demokratickú stranu, Demokratickú úniu a Kresťanskodemokratické hnutie - subjekty, ktoré pôsobením vo vládnych zoskupeniach  participovali na rôznych reformách verejnej správy. Je evidentné, že odišli do minulosti, ale samospráva zostáva naďalej činná a vierohodná.

Čítajte v Obecných novinách č. 1-2/2017 na str. 12.