Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis).
Vedci z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied (SAV) riešia viacero projektov zameraných na výskum inváznych rastlín na Slovensku a v zahraničí.
Chcú spoznať ich morfologickú a cytologickú variabilitu, ich rozšírenie, ekologické nároky a vplyvy na životné prostredie. Informovala o tom hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Výsledkom bude nielen spresnenie morfologických opisov a biologických vlastností inváznych rastlín pre ich lepšie odlišovanie, ale aj spoznanie spôsobov a ciest ich šírenia či vplyvov na domácu biotu. Vedci chcú zároveň zdokonaliť mechanizmy na ich odstraňovanie, pretože je prioritne potrebné chrániť domáce prírodné bohatstvo. „Naším cieľom je robiť osvetu a zároveň vylepšovať legislatívu tak, aby sme predchádzali šíreniu inváznych nepôvodných druhov. Spolupracujeme aj s inštitúciami a združeniami mimo akademickej obce - so sekciou pre výskum synantropnej flóry a vegetácie Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV, Štátnou ochranou prírody SR a Bratislavským regionálnym ochranárskym združením,” povedal Pavol Mereďa z Botanického ústavu SAV.
V rámci spolupráce so Slovenskou inšpekciou životného prostredia sú v súčasnosti verejnosti podrobne prístupné nielen základné informácie o negatívnych vplyvoch inváznych rastlín, ale aj aktuálnych legislatívnych predpisoch v Európskej únii (EÚ) a na Slovensku, ktoré sa týkajú problematiky inváznych organizmov. „Doterajšie opatrenia pri ochrane prírody pred invazívnymi rastlinami nie sú dostatočné. Spomedzi nepôvodných rastlín vyskytujúcich sa na Slovensku sú štyri druhy zaradené v legislatíve ako invázne rastliny vzbudzujúce obavy EÚ a ďalších sedem, respektíve deväť druhov, je zaradených ako invázne rastliny vzbudzujúce obavy SR. Tento počet však neodzrkadľuje odborné kritériá, podľa ktorých sa na Slovensku vyskytuje oveľa viac druhov rastlín, ktoré sú u nás už celoslovensky alebo lokálne invázne,” skonštatoval Mereďa. Podľa neho sa invázne rastliny vyskytujú na Slovensku rádovo na 50 000 až 100 000 lokalitách, v množstve desiatok miliónov jedincov.
Výskum tiež ukazuje, že nielenže sa na Slovensku nedarí znižovať počet jedincov a lokalít inváznych rastlín, ale nedarí sa tento nárast ani zastaviť. Ani jeden z invázne sa správajúcich druhov rastlín sa doposiaľ nepodarilo z územia Slovenska odstrániť. „K negatívnym javom patrí aj to, že opatrenia na odstraňovanie inváznych druhov sú spravidla jednorazové, a tým málo účinné. Je totiž preukázané, že na zabezpečenie trvalého odstránenia populácie inváznych rastlín je potrebné odstraňovanie uskutočňovať spravidla opakovane počas viacerých rokov a aj opakovane počas jednej vegetačnej sezóny. Jednorazový zásah populáciu invázneho druhu spravidla neodstráni,” dodal botanik.