V niektorých škôlkach v rakúskych obciach je väčšina slovenských detí

      „Deti sa často rozprávajú medzi sebou po slovensky, potrebovali by možno viac aktivít v malých skupinkách, kde sú intenzívne zapojené do nejakej činnosti, pri ktorej musia rozprávať a odpovedať na otázky po nemecky“, uviedla slovenská poslankyňa Obecného úradu vo Wolfsthale Zuzana Ondrisová. V škôlke sa deti naučia jazyk skôr pasívne, veľa rozumejú, ale už horšie rozprávajú. Preto je potrebné deti doučovať aj doma, na čo však rodičia veľakrát nemajú čas a znalosti.      

 „Stáva sa aj to, že deti sa s rodičmi po nemecky rozprávať nechcú, pretože to nie je pre ne prirodzené, iná situácia je, ak je dieťa vychovávané dvojjazyčne od narodenia“, doplnila Ondrisová. Podľa nej zdôvodnenie, že za to môže veľký počet detí v škôlke so slovenskou materinskou rečou, celkom neobstojí, pretože napríklad v nemeckej súkromnej MŠ v Bratislave, kde je 90 percent slovenských detí, sa naučia hovoriť plynulo po nemecky za jeden školský rok. Ondrisová preto hľadá iné možnosti, ako deťom pomôcť v jazykovej vybavenosti pred nástupom do školy. Cez letné prázdniny bude vo Wolfsthale opäť denný letný tábor nemeckého jazyka, ktorý minulý rok pomohol deťom zlepšiť sa v jazykovej vybavenosti.       

Starosta rakúskej prihraničnej obce Berg Georg Hartl je presvedčený, že rodičia majú tiež zodpovednosť za to, ako ich deti ovládajú nemčinu, a preto by mali svojim deťom pomáhať učiť sa nemčinu. „Veľa rodičov si myslí, že škôlka alebo škola je tu na to, aby ich naučila po nemecky a rodičia k tomu nemusia prispieť, ale myslím si, že to nie je správny názor“, povedal Hartl pre TASR.       

Materskú školu vo Wolfsthale, v ktorej je 80 percent detí so slovenskou materinskou rečou, navštevuje v tomto školskom roku 62 detí. V MŠ v Kittsee je 200 detí rozdelených po 25 do ôsmich skupín, pričom v niektorých z nich je až 23 Slovákov. Do MŠ v Edelstale chodí 26 detí, z toho dve tretiny pochádzajú zo slovenských rodín.