Ukazuje sa, že u nemeckých rodičov je tento typ predškolského zariadenia čoraz viac v kurze. Nemci ich zriaďujú v dvoch základných formách – ako triedu v bežnej materskej škole alebo ako samostatné zariadenie.
V súčasnosti poznáme rôzne varianty lesných materských škôlok (LMŠ). Najrozšírenejším typom sú integrované LMŠ. Tento typ do určitej miery dodržiava vzdelávací program bežných MŠ. Môže sa realizovať dvoma spôsobmi. Ako MŠ s lesnou triedou alebo samostatná LMŠ využívajúca priestory bežnej MŠ na stravovanie a odpočinok. Tieto dva varianty sa veľmi podobajú až na to, že v druhom prípade jestvujú dvaja zriaďovatelia, ktorí sa musia na využívaní priestorov dohodnúť. Tereza Vošahlíková, predsedníčka Asociácie lesných škôlok ČR, ktorá sa venuje vo svojej práci Ekoškolky a lesní mateřské školky (príručka pro rodiče, pedagogy a zřizovatele) tvrdí, že svoj význam majú aj „lesné dni“ sú čoraz častejšou praxou v bežných nemeckých materských školách. Táto prax môže viesť rodičov a pedagógov k zakladaniu samostatných LMŠ.
Samostatná LMŠ nedisponuje žiadnou budovou. Zázemím je len zrub, jurta, no najčastejšia je to z finančných dôvodov maringotka. Niektoré LMŠ majú tzv. ochranný priestor, ktorý využívajú v prípade veľmi nepriaznivého počasia (knižnica, škola alebo iné verejné priestory). Môže ponúknuť len poldennú prevádzku, kým integrovaná zabezpečuje minimálne 6,5 a maximálne 12 hodinovú prevádzku. Stravovanie zabezpečujú deťom rodičia, nosia si balenú desiatu a termosku s nápojom. V českej vyhláške, ktorá hovorí o stravovaní v školských zariadeniach je uvedené, že každá škôlka musí dieťaťu poskytnúť stravu pripravenú vo vlastnej jedálni. Vo výnimočných prípadoch, kedy ju nie je možné zabezpečiť môže byť poskytovateľ niekto iný. Vošahlíková vo svojej práci spomína nemeckú LMŠ Waldrüben Lüneburg, ktorá funguje už 10 rokov. Strava tu zabezpečovali deťom rôznymi spôsobmi. Deti najprv navštevovali jedáleň neďalekého klubu mládeže, neskôr univerzitnú jedáleň, no ani jeden spôsob jedálenského stravovania nebol vyhovujúci, kvôli časovej náročnosti (najmä v zimnom počasí). Preto nakoniec škôlka dospela k trvalej dohode s rodičmi, ktorí svojim deťom pripravujú jedlo každý deň. Niektoré LMŠ v zahraničí majú vlastný zrub s mini kuchynkou, kde spolu s kuchárkami pripravujú jedlo. Keď nie je maringotka alebo zrub k dispozícii deti obedujú na veľkej plachte alebo pni.
Oblečenie detí v lese musí byť praktické, najlepšie je obliecť deťom funkčný odev, ktorý udržiava telesnú teplotu a tak isto ich šatník doplniť o oblečenie, ktoré neprepúšťa vodu. Súčasťou výbavy musí byť aj členková obuv nositeľná v každom ročnom období v prípade daždivého počasia holeňová obuv. Nutná je i pokrývka hlavy a krku. Rodičia musia byť pripravení na to, že ich potomkovia nebudú chodiť domov čistí a upravení ako z tradičných škôlok, často sa stáva, že oblečenie majú roztrhané a špinavé. Aj keď sa to pedagógovia snažia eliminovať, občas môže dôjsť aj k malému zraneniu. Deti i pedagógovia v LMŠ musia dbať na výbavu, ktorú si nesú so sebou do lesa. Civilizácia je väčšinou vzdialená, preto pokiaľ nenastanú veľké problémy, si musia poradiť sami. Učitelia majú lekárničku, nepremokavé plachty, karimatku, prípadne suché WC. Deti by mali mať hlavne teplé nápoje a jedlo v dóze, náhradné oblečenie a svoje vlastné karimatky. Ako uviedla Vošahlíková (dnes už Valkounová) pre ČT 1 „dnes ako by bolo hriechom, keď dieťa príde domov špinavé, mám pocit ako by to bolo zakázané, deti sú v lese vybavené a sú špinavé vždy len od blata.
