Predseda Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák. FOTO TASR - Martin Baumann
Hlavným kritériom úspešnosti vo verejných súťažiach zostáva najnižšia cena. Ukazuje sa tiež, že profesionalizácia verejného obstarávania je potrebná. Uviedla to hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Janka Zvončeková.
ÚVO podľa jej slov po prvý raz začína vyhodnocovať údaje, ku ktorým sa dostal pri výkone kontrol. Na základe štatistiky dokáže úrad lepšie identifikovať problematické miesta verejného obstarávania na Slovensku a hľadať riešenia v prospech zlepšovania prostredia pri nakladaní s verejnými zdrojmi.
Podčiarkla, že od 15. augusta 2018 zaviedol ÚVO nové interné pravidlá zberu a vyhodnocovania údajov (tzv. kontrolného zoznamu.) "Tento zoznam presne špecifikuje údaje, na ktoré majú dávať naši kontrolóri pri svojej práci zvlášť dôraz. Zber týchto dát je veľmi prospešný, keďže k mnohým údajom zo spisov sa dostane len kontrolný orgán. Pri stanovení údajov, ktoré vyhodnocujeme, sme opäť išli nad rámec toho, čo od nás požaduje Európska únia," vysvetlil riaditeľ odboru dohľadu ÚVO Tomáš Lepieš.
Podľa Lepieša kontrolóri vypracovali analýzu údajov z prvých 100 kontrol, ktoré vykonali od zavedenia nových interných pravidiel zberu a vyhodnocovania dát. "Z týchto údajov nám napríklad vyplynulo poznanie, že stále sa na Slovensku, takpovediac, 'súťaží na cenu'. Zistili sme, že v prípade 76 % skontrolovaných zákaziek bola kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena. Porovnávali sme tiež údaje zo zákaziek vyhlásených verejnými obstarávateľmi a externými poradenskými spoločnosťami. Ukázalo sa, že v súťažiach poradenských spoločností sa viac využívajú sekundárne politiky a tzv. MEAT kritériá (do ktorých napríklad spadá posudzovanie vplyvu na životné prostredie) v porovnaní so zákazkami, na ktorých sa tieto poradenské spoločnosti nepodieľali. Zistili sme tiež, že obce mali v súťažiach najvyššiu chybovosť. Pri zákazkách vyhlásených verejnými obstarávateľmi sme tiež zaznamenali úzku hospodársku súťaž, skoro každá druhá zákazka mala len jedného alebo dvoch uchádzačov," konštatoval Lepieš.
Na základe tejto štatistiky podľa Zvončekovej ÚVO vypracoval odporúčania pre odbornú verejnosť. "Keďže v prípade obcí upozorňujeme na častý diskriminačný opis predmetu zákazky a nastavenie podmienok, ktoré nie je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, odkazujeme ich na nami vypracovanú metodiku zadávania zákaziek a tiež im dávame do pozornosti harmonogram školení organizovaných úradom. Začali sme adresne komunikovať s verejnými obstarávateľmi/obstarávateľmi, takže aj takéto informácie im úrad dá proaktívne do pozornosti," povedal predseda ÚVO Miroslav Hlivák.
ÚVO bude podľa hovorkyne údaje získané z kontrol jednotlivých zákaziek vyhodnocovať na pravidelnej báze. "Takáto aktivita úradu je dôležitá jednak pre to, aby sme sledovali vývoj systému verejného obstarávania na Slovensku, činnosť jednotlivých subjektov vstupujúcich do procesu verejného obstarávania, ako aj samotný trend činnosti nášho úradu. Keďže sa v analýzach zameriame aj na špecifické oblasti v procese verejných nákupov, naše zistenia môžu byť užitočné aj pre ďalšie kontrolné orgány, s ktorými efektívne spolupracujeme. Ide o Protimonopolný úrad, Najvyšší kontrolný úrad a generálnu prokuratúru," podčiarkol Hlivák.
Dodal zároveň, že aj tieto údaje potvrdzujú správnosť reformy verejného obstarávania, ktorú ÚVO začal po nástupe Hliváka do funkcie predsedu realizovať. "Tak ako som pri nástupe do funkcie avizoval, Slovensko potrebuje zásadnú reformu verejného obstarávania. Na jednej strane ma teší, že úrad po prvý raz prichádza s vlastnými dôveryhodnými štatistikami, ale na druhej strane sa potvrdilo, že je pred nami dlhý boj v snahe zlepšovať prostredie, v ktorom sa narába s verejnými peniazmi," uzatvoril Hlivák.