Mohyla Milana Rastislava Štefánika, ktorá bola odhalená na Bradle v roku 1928. Brezová pod Bradlom, 19. októbra 2018. EASYFOTO TASR - Vladimír Miček
V tomto roku si v Brezovej pod Bradlom pripomenuli 90. výročie odhalenia Mohyly Milana Rastislava Štefánika. Slávnostne ju odhalili na Bradle 23. septembra 1928.
Autorom mohyly na Bradle je Dušan Jurkovič, ktorý bol osobným priateľom Štefánika. Jurkovič nie je iba autorom samotnej mohyly, ale je aj autorom myšlienky pochovať M. R. Štefánika a troch talianskych letcov, ktorí s ním zahynuli, na Bradle. "Pre túto myšlienku získal Jurkovič súhlas Štefánikových pozostalých a príslušných úradov," ozrejmil zrod myšlienky Matúš Valihora z útvaru kultúry a miestnych tradícií v Brezovej pod Bradlom.
Jurkovič predstavil, ako bude mohyla vyzerať už v roku 1920, ale na začatie stavby sa muselo počkať ďalších sedem rokov. Dôvodom bol nedostatok financií. Rozpočet na stavbu bol 2,8 milióna vtedajších korún. Štátne orgány a ďalšie organizácie dokázali dať dohromady 800.000 korún, zvyšnú chýbajúcu čiastku sa podujal vyzbierať Spolok pre zbudovanie mohyly. Trvalo sedem rokov, kým sa financie podarilo vyzbierať.
Samotná stavba mohyly trvala 280 pracovných dní. Bolo to vďaka tomu, že práce prebiehali na dvoch miestach súčasne. "V kameňolome Dreveník na východe Slovenska ťažili spišský travertín, ktorý priamo v kameňolome opracovali na presne určené rozmery. Železnicou ich prepravili do Brezovej pod Bradlom. Na ich prepravu bolo treba 194 vagónov. Druhá skupina na Bradle tieto opracované kvádre skladala. Zaujímavosťou je, že k dispozícii mali iba jedno nákladné auto, zvyšok sa vozil na vozoch ťahaných koňmi," doplnil Valihora.
V roku 1947 navrhol Jurkovič rozšírenie mohyly na Bradle o dve nové terasy, ktoré mali slúžiť ako pamätník padlým letcom v 2. svetovej vojne. Po nástupe totalitného režimu sa už návrh nezrealizoval. Po roku 1948 boli slávnosti na Bradle zakázané, s výnimkou rokov 1968 a 1969. Slávnosti sa obnovili až po novembrovej revolúcii v roku 1989, keď sa prvé ponovembrové zhromaždenie konalo 9. decembra.
Mohyla počas socializmu chátrala napriek tomu, že bola kultúrnou pamiatkou. Po roku 1980 dokonca masív Bradla zámerne zalesnili borovicami na ploche 33 hektárov. Rekonštrukcia pamiatky začala až po roku 1989 a trvala sedem rokov. Travertín bol poškodený v značnom rozsahu a vymeniť sa muselo až 30 percent obloženia mohyly.
Napriek rekonštrukcii mohyly problémom zostáva chýbajúca infraštruktúra pre stúpajúci počet návštevníkov Bradla. "Vlastníkom mohyly je mesto Brezová pod Bradlom, ktoré vypracovalo koncepciu rozvoja. Ale tak malé mesto bez pomoci štátu a štátnych inštitúcií nie je schopné realizovať náročné projekty," dodal Valihora.