Starostovia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy ani vedenie metropoly neodmietajú diskusie a reformu vedúcu k efektívnejšiemu zabezpečeniu služieb občanom, odmietajú však plán rušenia mestských častí bez vecných argumentov.
Sú takisto presvedčení, že v prvom rade by mala nastať diskusia o efektívnom rozdelení kompetencií medzi štátom, krajskou a miestnou samosprávou. Vyhlásili to na piatkovom tlačovom brífingu reagujúcom na prezentovanú reformnú víziu pod názvom Moderné a úspešné Slovensko, v ktorej je súčasťou navrhovaných procesov aj zriadenie jednoúrovňového riadenia Bratislavy a Košíc.
"Žiaľ, je zrejmé, že navrhovaná zmena vôbec neberie do úvahy veľkostné, urbanistické a výkonnostné hľadiská samospráv," skonštatoval predseda Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy a starosta bratislavskej Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa a poukázal i na rozpor v návrhu autorov reformnej idey, ktorí na jednej strane nechcú zlučovať maličké obce, ale len upravovať kompetenčné portfólio, no v prípade mestských častí hovoria o zrušení.
"Je pre nás nepochopiteľné, že sa nerieši práve to, čo spôsobuje najväčší problém, teda neefektívna správa obcí s 15, 20 obyvateľmi, ale siaha sa po rušení mestských častí, ktoré sú väčšie ako okresné, ba i krajské mestá a dokážu efektívne vykonávať i špecializované funkcie preneseného výkonu štátnej správy," doplnil Martin Chren, starosta Ružinova, jednej z najväčších bratislavských mestských častí.
Starosta Podunajských Biskupíc Zoltán Pék upozornil, že samotní obyvatelia vyjadrujú obavu o efektívnosť agendy, s ktorou sa obracajú na miestnu územnú samosprávu, ak by prišlo k zrušeniu mestských častí. Starosta jednej z tzv. malých častí Bratislavy - Lamača Lukáš Baňacký vyjadril presvedčenie, že obyvatelia mestských častí sú plne stotožnení so samosprávou na tejto úrovni. "Už aj preto, lebo vychádza z historickej tradície i z urbanizmu, v rámci ktorého sú mestské časti vnímané ako samostatné celky tvoriace hlavné mesto," objasnil. Avizoval, že spolu s kolegami pripravuje analýzu výkonnosti mestských častí a porovnateľných miest.
Starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová pripomenula, že aj skúsenosti Košíc, kde sa v minulosti uvažovalo o znížení počtu mestských častí, vyvracajú často opakované tézy o úspore pri znížení počtu poslancov a starostov. "Pokiaľ viem, analýza poukázala na to, že ak by sa zrušili mestské časti, mestskí poslanci by museli na zasadnutiach prerokovať 150 až 200 bodov, čo by znamenalo, že by museli byť adekvátne zaplatení," poznamenala, pričom by sa podľa nej náklady minimálne rovnali tým, ktoré tvoria položky odmien pre miestnych poslancov.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo zdôraznil, že mestské časti predstavujú jedinečné identity a neoddeliteľné súčasti hlavného mesta. Ocenil prácu ich volených zástupcov, úvahy o zrušení mestských častí nie sú podľa neho na mieste. "Priestor na diskusiu a prípadné zmeny vidíme skôr v kompetenciách jednotlivých úrovní bratislavskej samosprávy tak, aby dôslednejšie rešpektovali ich zmysel, teda aby mestské časti mohli lepšie zabezpečovať potreby služieb jednotlivcov v susedstve a mesto Bratislava by mohlo lepšie zabezpečovať koordináciu strategického rozvoja celého územia mesta," zdôraznil.
Podľa dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, predstaveného Ministerstvom financií (MF) SR v pondelok (5. 10.), ktorý má byť podkladom pre národný plán obnovy, sa má k dátumu komunálnych volieb v novembri 2022 uskutočniť reforma miestnej územnej samosprávy. Jej podstatou je revízia kompetencií podľa veľkosti obce, v dvoch najväčších mestách má priniesť len jednu úroveň riadenia, teda zrušenie mestských častí Bratislavy a Košíc. Negatívne sa k takýmto plánom postavilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). "Nie je to riešenie ani správna úvaha," skonštatoval hovorca združenia Michal Kaliňák.
