Kelemantia - rímsky kastel v Iži
O zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa uchádza v poradí ôsma pamiatka, ktorá má súvis so Slovenskom. Ide o pamiatky niekdajšej hranice Rímskej ríše na Slovensku, ktoré sú súčasťou nominácie lokality Dunajský Limes.
Túto nomináciu predkladá Slovensko v spolupráci s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom.
Nominačný projekt 1. februára predložili Centru svetového dedičstva UNESCO v Paríži. "Týmto momentom sa začal jedenapolročný proces posudzovania, v závere ktorého by pamiatky rímskych hraníc na rieke Dunaj mohli získať status svetového dedičstva UNESCO," uviedla vedúca odboru národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu SR Ľubica Pinčíková. Rozhodnutie sa očakáva v lete 2019. "V rámci hodnotiaceho procesu bude posudzovaná nielen jedinečnosť pamiatok Dunajského Limesu, ale aj zabezpečenie ich ochrany a stav zachovania," ozrejmila Pinčíková.
Nominačná dokumentácia v rozsahu 2300 strán zahŕňa 98 pamiatok (zložených z celkovo 164 komponentov) situovaných pozdĺž 1500 km dlhého severného úseku hraníc Rímskej ríše na rieke Dunaj – od bavorského Bad Göggingu až po Kölked na maďarsko-chorvátskej hranici. "Zo slovenských lokalít niekdajšieho rímskeho Limesu sú súčasťou nominácie národné kultúrne pamiatky Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) 'Kelemantia' v Iži," priblížila Pinčíková.
Oficiálne oznámenie predloženia nominácie sa uskutočnilo 2. februára v Budapešti. Detaily nominačného projektu predstavila i národná koordinátorka za SR, generálna riaditeľka PÚ SR Katarína Kosová.
Vo svojom najväčšom rozsahu zasahovala vonkajšia hranica Rímskej ríše tri kontinenty a bola vyjadrením mimoriadnych vojenských i organizačných schopností Rímskeho impéria. Do Zoznamu svetového dedičstva patrí od roku 1987. Ako prvý bol do zoznamu zaradený Hadriánov val (Anglicko), neskôr doplnený o Hornogermánsko-rétsky Limes (Nemecko) v roku 2005 a Antoninov val (Škótsko) v roku 2008.
V Zozname svetového dedičstva je zo Slovenska zapísaných doteraz sedem lokalít - medzi kultúrnymi lokalitami je to Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia; Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia; rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec; historické jadro mesta Bardejov a drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Zapísané sú aj dve prírodné lokality - jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu (spoločná lokalita s Maďarskom) a tiež Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (spoločná lokalita s Ukrajinou a Nemeckom).