Tichá dolina po vetrovej kalamite.
Minister László Solýmos koncom mája hodnotil stav lesa v Tichej doline najmä z hľadiska vodozádržnej funkcie. Je spravovaný ochranárskym prístupom, ktorého podstatou je do jeho prostredia zasahovať čo najmenej. Lesníci s jeho slovami nesúhlasia.
V roku 2012 ministerstvo životného prostredia rozhodlo o nepovolení ťažby dreva v Tichej a Kôprovej doline. Táto téma zamestnávala postupne štyri vlády, pričom až do roku 2012 nebolo prijaté definitívne rozhodnutie. Ministerstvo nakoniec v októbri 2012 potvrdilo argumenty ochranárov a vedcov a vo svojom rozhodnutí, okrem iného, uviedlo, že prípadná ťažba dreva v týchto lokalitách môže spôsobiť fragmentáciu lesných porastov, otváranie porastových stien a vznik holín.
Minister koncom mája 2017 hodnotil stav lesa v Tichej doline, spravovaný prístupom, ktorý doporučujú ochranári. Podľa ministra, nedávnu povodeň ustál a zabránil sekundárnym škodám na rozdiel od lesa v Malužinej, spravovaného lesníckym prístupom. Koncom apríla tu nánosy bahna a kameňov, ktoré priniesla veľká voda z okolitých odlesnených kopcov, spôsobili vyliatie potoka. Ten následne zničil most a zastavil premávku cez horský priechod Čertovica.
Tichá dolina, povedal László Solýmos, predstavuje príklad, ako si príroda po takmer trinástich rokoch dokázala poradiť s ničivou vetrovou a lykožrútovou kalamitou bez zásahu ľudskej činnosti. „Dnes v nej máme les, ktorý povodeň ustál. A odvďačil sa tým, že zabránil možným sekundárnym škodám. V Malužinej sme také šťastie nemali,“ uviedol. Práve obec Malužiná v okrese Liptovský Mikuláš predstavuje opačný príklad. Koncom apríla tu nánosy bahna a kameňov, ktoré dovalila veľká voda z okolitých odlesnených kopcov, spôsobili vyliatie potoka. Ten následne zničil most a zastavil premávku cez horský priechod Čertovica. V okolí Malužinej boli v minulosti vyrúbané veľké plochy lesného porastu. Následne došlo k umelej výsadbe mladých stromčekov. No až za niekoľko rokov dorastú tak, aby plnohodnotne zadržiavali vodu. Podobný osud ako Malužinú nedávno pri povodniach postihol aj Demänovskú a Jánsku dolinu.
Lesníci tvrdia, že hospodária udržateľne
Slovenská lesnícka komora k slovám ministra zaujala odmietavé stanovisko. Komora zastáva názor, že stav v Malužinej a Tichej doline nemožno porovnávať a vyjadrenia ministra považuje za nepresné: „Považujeme za zavádzajúce použiť spracovanie následkov vetrovej a hmyzovej kalamity v Malužinej ako príklad plánových a rozsiahlych výrubov lesa. Nemožno tiež porovnávať stav v lokalitách Tichej doliny a Malužinej bez znalosti úhrnu zrážok, stavu infraštruktúry či iných premenných,” uviedol D. Hančinský a upozornil, že lesníci už hospodária v lesoch trvalo udržateľným spôsobom. „Odmietame tvrdenie, že lesnícky prístup v starostlivosti o les je založený na plánovaných a rozsiahlych výruboch,”dodal. Lesníci podľa neho chcú pestovať zdravé lesy, ktoré plnia všetky celospoločenské funkcie vrátane vodozádržnej.
Národná dohoda o strome
Solýmos vysvetľuje, že chce, aby sa chránila príroda jedinečných lokalít Tatier na najvyššom stupni. Nedá sa to, síce, na celom území, no zodpovednejšie spôsoby hospodárenia sú nevyhnutné vo všetkých slovenských lesoch, v ktorých sa podľa údajov ministerstva v roku 1990 vyťažilo 5 miliónov metrov kubických dreva, pričom v roku 2015 to už bolo 9 miliónov metrov kubických. Práve preto oznámil, že v blízkej budúcnosti zašle na ministerstvo pôdohospodárstva návrh Národnej dohody o strome, ktorá má zmeniť súčasný systém hospodárenia v lesoch na trvalo udržateľný. Podľa ministra už teraz sú z hľadiska envirorezortu jasne zadefinované body, ktoré bude dohoda obsahovať. Gro je posilniť pozíciu štátnych ochranárov pri schvaľovaní programov starostlivosti o lesy a preferovať takzvané výberkové lesy. Túto iniciatívu víta aj SLsK.
Čo je výberkový les?
Výberkový les je založený na ťažbe jednotlivých stromov. Teda je možné rúbať jednotlivé stromy, najmä poškodené a napadnuté škodcami, no ostatné stromy zostávajú na mieste a tým sa les prirodzene obnovuje. Tento spôsob lesného hospodárenia je najekologickejší, je najlepším a najbezpečnejším porastovým typom pre ochranné lesy a pre dobré lesné hospodárstvo. Je ekonomicky nenáročný a umožňuje produkovať kvalitný porast. „Pozitívnym príkladom môže byť 1500 hektárov lesa v Smolníku na východe Slovenska. Les sa už 30 rokov rozvíja výberkovým spôsobom, pri ktorom je celý pôdny a vzdušný priestor lesa trvale využitý na tvorbu drevnej hmoty. Citlivé zásahy do lesa na jednej strane zabezpečujú ľuďom prácu, podporujú turizmus, ale taktiež tu les plní dôležitú úlohu, keďže je tu vylúčený úplný výrub stromov,“ povedal minister. Holorubný hospodársky spôsob je podľa neho potrebné obmedziť. Po vykonaní holorubu v lese je totiž vrchná vrstva pôdy vystavená pôsobeniu poveternostných vplyvov - dažďu, vetru alebo intenzívnemu využívaniu a tak dochádza k jej narušovaniu a erózii.
Výberkový spôsob hospodárenia je najlepšou cestou ako sa starať o les aj podľa ďalších ochranárov, aktivistov a lesníkov, ktorí ho predstavili pri príležitosti Dňa lesa a krajiny ešte v roku 2015.
„Bojová hranica medzi lesníkmi a ochranármi signalizuje nepochopenie podstaty. Plnohodnotné využívanie darov lesa, medzi ktorými drevu určite nepatrí miesto prvoradé, je nemysliteľné bez prírode blízkeho hospodárenia. Naplnením jeho podstaty je výberkový hospodársky spôsob, ktorý dáva odpovede na základné ekologické, ekonomické a sociálne otázky, ktoré stoja nielen pred lesníkmi.“ povedal lesník a už bývalý poslanec NR SR Ján Mičovský.
Obecné noviny č. 23-24/2017.
