Poštová známka „Osobnosti: Viliam Figuš-Bystrý"
Slovenská pošta vydala poštovú známku „Osobnosti: Viliam Figuš-Bystrý" s nominálnou hodnotou 2,00 €. Na poštovej známke je portrét slovenského hudobného skladateľa Viliama Figuša-Bystrého na pozadí notového zápisu árie so speváčkou.
Poštová známka rozmerov 33,9 × 26,5 mm vrátane perforácie vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Známku vytlačila ofsetovou technikou spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Súčasne s poštovou známkou pošta vydala obálku prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 28. 2. 2025 a domicilom mesta Banská Bystrica. Motívom prítlače je scéna z opery Detvan s grafikou pripomínajúcou notový zošit ako symbol plynutia hudby. Motív FDC pečiatky vychádza z podoby jednoduchého domu, v ktorom skladateľ vyrastal a zároveň z knižnej obálky „Poľných kvietkov“ 65 skladieb pre klavír. FDC vytlačila technikou oceľotlače spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Autorkou výtvarného návrhu poštovej známky, prítlače na FDC a FDC pečiatky Mgr. art. Daniela Olejníková. Autorom rytiny prítlače na FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Hudobný skladateľ, pedagóg, klavirista, dirigent a zberateľ slovenských ľudových piesní Viliam Figuš-Bystrý je výrazným zjavom v dejinách slovenskej hudby prvej tretiny 20. storočia. Bol úzko zrastený so svojím rodným mestom Banskou Bystricou, kde prežil väčšinu svojho života. Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1889 – 1893) a následne ako učiteľ krátko pôsobil na rôznych miestach – v Piliši neďaleko Budapešti, Ostrej Lúke, Zvolenskej Slatine a v Padine vo Vojvodine. Roku 1907 sa natrvalo vrátil do Banskej Bystrice. Už od detstva hudba tvorila bytostnú súčasť jeho života a všade na svojich pôsobiskách aktívne prispel k pozdvihnutiu hudobného života.
Kompozične sa Viliam Figuš-Bystrý orientoval na hudobný štýl romantizmu, v neskoršej tvorbe si osvojil aj niektoré prvky impresionizmu, celkovo však mu nové smery hudby zo začiatku 20. storočia boli cudzie. Bol nadšeným ctiteľom slovenskej ľudovej piesne, ktorej mnohostranné tvorivé využitie je dominantným znakom jeho hudobnej tvorby. Pre spev a klavír, resp. pre klavír vyšli tlačou jeho početné úpravy ľudových piesní, ktoré sám zbieral v okolí Zvolenskej Slatiny aj inde. Umeleckým založením bol Viliam Figuš-Bystrý primárne hudobným lyrikom a majstrom drobnokresby, ako ukazujú aj jeho originálne piesňové cykly pre spev a klavír na poéziu slovenských básnikov (Sny op. 8, Po poliach a lúkach op. 53 a op. 83, Mati moja op. 85). Jeho najväčšie dielo, opera Detvan na libreto podľa rovnomennej básne A. Sládkoviča (premiéra 1928), má svoj historický význam a je vývojovým ohnivkom v dejinách slovenskej opery. Pre bohaté využitie folklórneho materiálu a ľudový kolorit ju možno označiť za typ „ľudovej opery“.
Rozsiahly kompozičný odkaz Viliama Figuša-Bystrého zahrnuje aj zborovú, kantátovú a duchovnú hudbu a v inštrumentálnej oblasti orchestrálne, komorné, klavírne a organové diela. Emisia poštovej známky reflektuje tak aspekt opery, ktorá je reprezentovaná v pozadí portrétu poštovej známky, ako aj vidiecky folklór na prítlači FDC.
PhDr. Jana Lengová, CSc.