Ilustračná snímka: (ista).
V slovenských domácnostiach bežne nameriame až o štyri stupne viac ako je európsky štandard. Vyplýva to z interného prieskumu spoločnosti ista Slovakia, s. r. o., ktorá tento rok zrealizovala odpočty údajov o spotrebe tepla pre viac ako 110 000 domácností.
Vyššia teplota v interiéroch je drahšia, negatívne ovplyvňuje naše zdravie aj životné prostredie. Napriek tomu sú prekúrené priestory v domácnostiach, kanceláriách, školách či verejných budovách na Slovensku realitou.
Vedeli ste, že sektor bývania patrí k najväčším producentom skleníkových plynov?
Štandardne sa vykuruje na 22 až 24 stupňov, pričom odporúčaná teplota v obytných priestoroch je 20 stupňov Celzia. V západnej Európe užívatelia bytov a domov často aj tých optimálnych 20 stupňov znižujú na 18 stupňov. Motiváciou sú nielen úspory na energiách, ale aj zodpovednejší prístup k cenným zdrojom a k životnému prostrediu.
Opatrenia pre väčšie úspory
Jednoduchým opatrením, ako môže užívateľ nehnuteľnosti ušetriť až 6 % energie, je zníženie teploty v interiéry o 1 stupeň Celzia. Zachovanie tepelnej pohody je do veľkej miery ovplyvnené aj vlhkosťou vzduchu. Pri vlhkosti vzduchu 30 % a teplote 23 ° C dosiahneme rovnakú tepelnú pohodu ako pri teplote 21 °C a vlhkosti vzduchu 60 %. Dosiahnuté úspory tepla sa tak môžu vyšplhať až na 12 %.
Meranie a rozpočítanie nákladov na teplo
Dôležitú úlohu pre dosiahnutie väčších úspor na energiách zohrávajú aj návyky užívateľov nehnuteľností. Efektívne vetranie, regulácia teploty v jednotlivých miestnostiach podľa ich využitia, temperovanie počas neprítomnosti v byte sú jednoduchými opatreniami, ktoré majú významný dopad na domáci rozpočet. Pre zvýšenie energetickej efektívnosti celej budovy sa v praxi osvedčilo rozpočítavanie nákladov na teplo konečným spotrebiteľom na základe údajov indikovaných na meračoch tepla či pomerových rozdeľovačoch tepla.
„Po inštalácii meračov alebo pomerových rozdeľovačov tepla sú užívatelia bytov motivovaní k úsporám, nakoľko náklady za teplo sa im rozpočítajú na základe ich skutočnej spotreby. V praxi sa ukázalo, že celková spotreba v bytovom dome sa v prvom roku a úspory dosahujú až 20 %. Užívatelia bytov pristupujú k využívaniu energií zodpovednejšie, menia svoje návyky a teplotu v miestnostiach pravidelne regulujú pomocou termostatických hlavíc,“ uvádza Sylvia Martinkovičová zo spoločnosti ista Slovakia, ktorá sa zaoberá zvyšovaním energetickej efektívnosti v budovách.
Viac informácií pre väčšie úspory
Znižovanie nákladov na bývanie je možné dosiahnuť aj častejším sledovaním spotreby tepla v priebehu vykurovacej sezóny. Najnovšie technológie použité v meracích prístrojoch umožňujú zobrazovanie údajov o spotrebe na internetovom portáli. Pomocou počítača, tabletu či smartfónu dokážu vlastníci nehnuteľností sledovať dennú spotrebu tepla a porovnávať ju s predošlými obdobiami, čím získajú lepší prehľad o svojom spotrebiteľskom správaní, ktoré môžu podľa potreby meniť.
