Ilustračná snímka.
Potreba zmeny, alebo jednoducho radosť z niečoho nového. Aj to môže byť dôvodom, prečo sa zbavujeme veľkého množstva nábytku.
Podľa výsledkov aktuálnej štúdie o odpade z nábytku, sa viac ako polovica Slovákov a Sloveniek v priebehu roka zbaví aspoň jedného kusa nábytku.
Aktuálna štúdia, ktorú realizovala spoločnosť IKEA v spolupráci so spoločnosťou CYRKL, poukazuje aj na to, že v priebehu roka sa každý jeden z nás zbaví v priemere 13 až 25 kilogramov nábytku. Podľa dostupných údajov Ministerstva životného prostredia SR a Štatistického úradu SR sa na Slovensku v roku 2021 vytvorilo takmer 240 tisíc ton objemného a dreveného komunálneho odpadu. Odpadový nábytok z dreva z tohto objemu tvoril 70 až 150 tisíc ton.
Ročne z nábytku vznikne približne 134 tisíc ton odpadu
Ako priblížila v podcaste ENVIcast Barbora Kotoun, manažérka pre trvalú udržateľnosť v IKEA pre Česko, Maďarsko a Slovensko, v štúdii ich zaujímalo aj koľko nábytku sa na Slovensku vyprodukuje, koľko sa ho predá a zároveň aj vyhodí. „Sú to zaujímavé, avšak alarmujúce dáta, pretože sme zistili, že sa zhodujú so spomínanou štatistikou. V Slovenskej republike z nábytku vznikne ročne zhruba 134 tisíc ton odpadu a my vieme, že to je polovica alebo viac ako polovica nábytku, ktorý sa každý rok na Slovensku predá (254 tisíc ton),” povedala. Tieto čísla naznačujú, že frekvencia výmeny nábytku v domácnostiach je pomerne vysoká, teda vo výsledku veľa nakupujeme a rovnako aj veľa vyhadzujeme. Zarážajúci je aj ďalší fakt, že 40 % opýtaných ľudí uvádza, že sa nábytku zbavuje preto, lebo si chce kúpiť nový. „To nás celkom prekvapilo, pretože to môže znamenať, že vyhodený nábytok by mohol byť v použiteľnom stave a primárnym dôvodom nie je jeho značné poškodenie,” vysvetlila Kotoun s tým, že toto by mohla byť príležitosť vracať nábytok naspäť do obehu. Možno ho skúsiť zrenovovať, aby sa nám znovu viac páčil, v prípade mierneho poškodenia aj opraviť, samotný reťazec ponúka na svojom webe rôzne návody, ako to urobiť. „Okrem toho ponúkame pre zákazníkov aj spätný odkup nášho nábytku, aby sme mu ešte dali druhú šancu,” doplnila Kotoun.
Kde končí nábytok
Na Slovensku funguje rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorá predstavuje starostlivosť výrobcu o obal, resp. výrobok počas celého životného cyklu od štádia vývoja až po štádium konca jeho životnosti. Takáto rozšírená zodpovednosť výrobcov sa má zaviesť aj na textil a niektoré samosprávy by prijali, keby bola zavedená aj na nábytok. „K starému nábytku sa 21 % obyvateľov Slovenska správa zodpovedne a odvážajú ho na zberný dvor. Ďalších 16 % ho predáva online. Prekvapilo nás ale, že 8 % respondentov sa priznalo k tomu, že nábytok dávajú ku kontajnerom alebo priamo do zmesového komunálneho odpadu,” povedala Kotoun s tým, že asi 32 % Slovákov nábytok daruje. Pričom práve „odloženie” ku komunálnemu odpadu nie je najšťastnejším riešením, ale ako doplnila Kotoun, ide o najjednoduchšie riešenie pre ľudí, ktoré pramení hlavne z pohodlnosti a dostupnosti čiernych kontajnerov, ktoré sú väčšinou na každom rohu. „Posunúť veci, vrátane nábytku, ale aj šatstva, spotrebičov, kníh a čohokoľvek, čo už nám neslúži, je určite dobrou voľbou. Práve preto aktuálne zažívajú celkom slušný rozmach rôzne swapové akcie, bazáre a podobne. Nič to však ale nemení na fakte, že by sme sa mali už pred každou kúpou zamyslieť nad tým, že z veci, ktorú si práve kupujeme, sa stane odpad a nezabúdať s ním potom správne naložiť. Určite by nemal všetok odpad končiť v komunálnom odpade, to je priama cesta na skládku a ide o najviac zaťažujúce riešenie pre našu planétu,” povedala Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV EVNI - PAK, ktorá sa venuje vzdelávaniu ľudí v oblasti triedenia.
Akých druhov nábytku sa zbavujeme najčastejšie?
Najčastejšie sa podľa Barbory Kotoun u nás ľudia zbavujú stoličiek a postelí, ale aj skríň, menších skriniek a kresiel. „Najmenej sa zbavujeme detských postieľok. Myslím, že si to všetci vieme predstaviť, pretože často je v domácnosti jedna detská postieľka, ktorá sa požičiava v rodine, známym či kamarátom. Vďaka tomu sa využíva niekoľko rokov, podobne aj detský nábytok nakoľko sa tak rýchlo neopotrebuje,” vysvetlila. „Perličkou je, že sme zistili, že ženy sa viacej zbavujú postelí a muži zas kresiel. Dôvod, prečo to tak je, však nepoznáme,” dodala Kotoun.
