Piatok 03.12.2021
Dnes má meniny 
Oldrich
°C
16.08.2021 01:30

Rezort životného prostredia podporuje ambiciózne klimatické ciele


Ilustračná snímka.


Zverejnená správa o klíme podčiarkuje dôležitosť prijímania nevyhnutných opatrení, ktoré zmiernia dôsledky klimatickej zmeny.


Správa, pod ktorou sú podpísaní renomovaní svetoví klimatológovia alebo fyzici podčiarkuje nevyhnutnosť zvyšovať tlak na globálne ekonomiky a štáty, aby prijali ambicióznejšie klimatické ciele. Ministerstvo životného prostredia sa stotožňuje s publikovanými vedeckými poznatkami o nespochybniteľnom vplyve človeka na globálne otepľovanie.

Správa o klíme v kocke

Ide už v poradí o šiestu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC). Predchádzajúca, piata, správa je z roku 2013. Najnovšia správa o klíme poskytuje súhrn vedeckých poznatkov o zmene klímy na ktorej pracovali vedci, predovšetkým klimatológovia a fyzici, zo všetkých kútov sveta.

Aktuálne dáta ukazujú, že ročná globálna produkcia emisií je na úrovni približne 35 až 40 gigaton (miliárd ton) oxidu uhličitého CO2 ročne. Pre udržanie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 °C môže ľudstvo vyprodukovať ešte približne 300 gigaton CO2, v prípade oteplenia na úrovni 2 °C až do 900 gigaton CO2. Pre ilustráciu, medzi rokmi 1850 až 2019 ľudstvo vyprodukovalo zhruba 2390 gigaton CO2, čo spôsobilo globálne oteplenie medzi týmito obdobiami o približne 1,07 °C.

V Parížskej dohode z roku 2015 sa krajiny zaviazali udržať globálne oteplenie maximálne na 2 °C, no ideálne na 1,5 °C. Nevyhnutné je preto prijať opatrenia, na ktorých realizáciu zostávajú ľudstvu približne dve desaťročia.

Určenie konkrétneho objemu emisií, ktoré môže ľudstvo vyprodukovať na dosiahnutie svojich klimatických záväzkov sa nazýva aj „emisný rozpočet“. EÚ si stanovila za cieľ vypočítavať svoj vlastný „emisný rozpočet“ na určovanie klimatických cieľov. Z tohto pohľadu môže správa prispieť k zvýšeniu tlaku na najväčších globálnych emitentov CO2, aby podnikli rovnaké kroky ak EÚ.

Päť scenárov klimatickej zmeny

Správa opisuje 5 modelov ďalšieho vývoja, ktoré sú založené na množstve emisií, ktoré ľudstvo vyprodukuje. V prípade najhoršieho scenára s veľkou produkciou emisií by ľudstvo dosiahlo oteplenie o 2 °C v roku 2040. Do konca storočia by sa zemský povrch oteplil o 3,3 až 5,7 °C. Pri strednom scenári nastane oteplenie o 2 °C zhruba v polovici 21. storočia, pričom do roku 2100 by sa zemský povrch oteplil o 2,1 °C až 3,5 °C. Pri najoptimistickejšom scenári s nízkou produkciou emisií by sa ľudstvo k tejto hodnote ani nepriblížilo. V tomto prípade by nárast oteplenia o 1,6 °C dosiahol vrchol v roku 2060, potom by nasledoval mierny pokles.

V poslednej dekáde sa globálna teplota zvýšila priemerne o 1,09 °C v porovnaní s rokmi 1850 až 1900, pričom posledné roky sú najteplejšie v dejinách meraní. Na základe zistení vedcov sa za najpravdepodobnejší javí stredný scenár s oteplením zemského povrchu do konca storočia o 2 °C až 3 °C. Správa síce podrobne nepopisuje dopady meniacej sa globálnej teploty pre jednotlivé krajiny, z modelov sa však dá vyčítať, že pri globálnom oteplení na úrovni 2 °C by sa teplota v strednej Európe navýšila minimálne o 2 °C.

Správa upozorňuje, že ľudstvo už presiahlo hodnoty koncentrácie CO2 v atmosfére, ktoré boli stanovené pre rok 2030. V roku 2019 dosiahla koncentrácia CO2 hodnotu 410 častíc na milión (ppm) a metánu (CH4) 1866 častíc na miliardu (ppb). V oboch prípadoch ide o rekordné hodnoty za posledné tisícročia. Správa potvrdzuje lineárny vzájomne prepojený rast medzi množstvom emisií CO2 a nárastom globálnej teploty.

Už aj minimálny nárast teploty o 1,5 °C bude znamenať častejšie a čoraz náročnejšie zvládnuteľné záplavy. Napríklad aj vplyvom hrošie predvídateľného dopadu zrážok, ktoré môžu spôsobiť problém predovšetkým poľnohospodárom. Očakávať môžeme čoraz dlhšie vlny horúčav, topenie ľadovcov v oblasti Grónska, ale aj v Alpách, či úplné vymiznutie korálových útesov v okolí Austrálie. Vplyvom topenia ľadovcov sa môže zastaviť či úplne prerušiť bežné prúdenie Golfského prúdu. To by mimoriadne zasiahlo Európu, aj naše územie.

Aktivity Slovenska pri dosahovaní klimatických cieľov

MŽP presadzuje viaceré opatrenia, ktoré majú prispieť k riešeniu zmeny klímy a adaptácii Slovenska na túto výzvu. Dôležitým dokumentom bude akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP), ako aj historický prvý zákon o klíme či nízkouhlíková transformácia.

V Pláne obnovy a odolnosti je 37 % financií vyčlenených na klimatické opatrenia. Prioritou je podpora obnoviteľných zdrojov energie, „zelená obnova budov“, modernizácia železníc, dekarbonizácia priemyslu, ale aj podpora alternatívnych palív a adaptačné opatrenia. MŽP nesie zodpovednosť za „zelenú obnovu budov“, prostredníctvom ktorej by malo prejsť renováciou 30 tisíc rodinných domov s očakávanou energetickou úsporou na úrovni 30 %.

MŽP pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Jeho jadrom je 7 špecifických oblastí: vodný režim a vodné hospodárstvo, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Súčasťou dokumentu budú opatrenia, ktorá prispejú k eliminácii pôdnej erózie v lesoch, zníženiu citlivosti lesov na sucho, ako aj k zníženiu rizika lesných požiarov.

MŽP pracuje na historicky prvom zákone o klíme, ktorý pomôže zbaviť Slovensko emisií, spôsobujúcich globálne otepľovanie. Vyznačí aj cesty, akou to dosiahnuť do roku 2050. Klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktoré už nastalo, a bez ohľadu na prijaté opatrenia bude pokračovať ešte niekoľko desaťročí. MŽP chce v klimatickom zákone vytvoriť niečo ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostávajúceho, postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a zdravým životným prostredím.

Slovensko sa zaviazlo do roku 2023, resp. 2025 ukončiť výrobu elektrickej energie a tepla z uhoľných zdrojov, k čomu má prispieť transformácia regiónu Hornej Nitry. Nízkouhlíkovej transformácii priemyslu pomôže Modernizačný fond. Investície z neho budú smerovať na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti. V najbližších dvoch rokoch by mali byť financované najmä projekty z oblasti teplárenstva a na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. Neskôr sa počíta aj s podporou projektov z oblasti priemyslu pre zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií.

MŽP sa chce zamerať aj na územné plánovanie, ktoré zlepší kvalitu života ľudí a životného prostredia. Správne fungujúce územné plánovanie zvýši klimatickú odolnosť krajiny a zlepší jej schopnosť adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy ako sú prívalové dažde, alebo tornáda. V oblasti vodného hospodárstva prispeje k zdokonaleniu manažmentu vody, k zmenšeniu odtoku vody a eliminácii pôdnej erózie vo voľnej krajine.

Autor: (MŽP SR)


komentáre
SHOW ALL
podobné
22.09.2016
Prešov sa rozhodol pristúpiť k iniciatíve Dohovor primátorov a starostov
Znižovanie energetickej náročnosti, využívanie obnoviteľných zdrojov a podpora inovácií v tejto oblasti sú hlavné piliere iniciatívy Dohovoru primátorov a starostov, ku ktorej sa rozhodlo pristúpiť aj mesto Prešov.
viac
07.03.2020
Vláda schválila nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2030
Viaceré opatrenia, ktoré majú Slovensko posunúť bližšie k dosiahnutiu klimatickej neutrality, sú zhrnuté v Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Na štvrtkovom (5. 3.) rokovaní ju schválila vláda.
viac
15.07.2021
Zelené verejné obstarávanie na Slovensku sa polepšilo
Ministerstvo životného prostredia včera informovalo vládu o úrovni implementácie Národného akčného plánu pre zelené verejné obstarávanie za rok 2020, ktorého cieľom bolo dosiahnuť aby orgány štátnej správy zabezpečovali zeleným verejným obstarávaním 50 % zákaziek.
viac
10.08.2021
Správa o klíme podčiarkuje dôležitosť prijímania nevyhnutných opatrení
Zverejnená správa o klíme podčiarkuje dôležitosť prijímania nevyhnutných opatrení, ktoré zmierna dôsledky klimatickej zmeny. Slovenský envirorezort v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP).
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.68 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.73 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.59 %