Invencia a šikovnosť ľudských rúk, ich pletením premenila na úžitkové výrobky dennej potreby, časom aj na umelecké predmety. Pletenie košíkov, lán, košov na uskladňovanie, pletenie plotov, vypletanie stien domov, sa stalo pre ľudí vďaka dostupnosti materiálu, nevyhnutnou súčasťou života. História košikárstva je veľmi stará a nielen v Európe nenájdete krajinu, kde by bolo neznáme. Je to celosvetový fenomén známy tisícročia. Neobišiel prirodzene ani Slovanov a Veľkomoravskú ríšu, ako potvrdzuje archeológia.
Pletenie košov a košíkov rôznych tvarov vyplývajúcich z použitia v domácnosti, alebo na hospodárstve, sa rozšírilo na Kysuciach predovšetkým z vŕbového prútia. Vyrábali sa pre širokú škálu činností hospodárstva, prenos potravín, ich uskladnenie atď. Domácka výroba sa postupne v rukách šikovných košikárov stávala i zdrojom prilepšenia skromného domáceho rozpočtu. Dennodenné využívanie zvyšovalo spotrebu košíkov. Šikovnými košikármi boli často roľníci, ktorí koše pôvodne využívali na svojich hospodárstvach. Preto sa košikárstvo stalo v našich končinách rozšírenou, ale predovšetkým doplnkovou formou zamestnania. Vypĺňalo voľnejšie obdobia v roku, kedy nedominovali hospodárske práce, ktoré boli hlavným zdrojom príjmu. Aj preto sa u nás nerozvinulo košikárstvo ako remeslo, hlavná forma zamestnania. Etapu, kedy výrobky z prútia zaznamenali rozvoj a košikárstvo na vyššej úrovni bolo v celku výnosnou komoditou, môžeme vymedziť obdobím približne od 18. stor., až do prvej tretiny 20. storočia, kedy s koncom vymedzeného obdobia nielen košikárstvu pomohla na čas priemyselná hospodárska kríza a nútený návrat k pôvodným formám zamestnania v poľnohospodárstve.
Košikár Jozef Šulek
Košikárstvo je tu odpradávna a výrobky predovšetkým z vŕbového prútia sa vyrábajú dodnes. Fortieľ košikárov, formy a techniky vypletania dosahujú v súčasnosti vysokú úroveň a prepájajú praktickú a umeleckú funkciu, podľa priania zákazníkov. Nájdeme ich aj pri práci, predovšetkým však ako dekoračný doplnok domácností, v prvom rade na chalupách, do ktorých sa postupne opäť vrátil trend využívania tradičných doplnkov a materiálov, ako pripomienka šikovnosti a zručnosti našich predkov.
Keďže remeslá predstavujú kus našej histórie, Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, pripravilo pre návštevníkov v nedeľu 9. júna 2019 program, ktorý sa nesie pod názvom „Remeslo má zlaté dno – U košikára“. V uvedenom programe, ktorý začína na pódiu pri objekte Krčma z Korne o 13. 30 hod. sa Vám predstaví Folklórna skupina Vrabčiar z Krásna nad Kysucou. Členovia folklórnej skupiny návštevníkom priblížia prácu a život košikára na Kysuciach. Na podujatie Vás srdečne pozývajú a prajú pekný kultúrny zážitok Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.
(Z histórie: Mgr. Pavol Markech etnológ Kysucké múzeum v Čadci. Košikárstvo sa preplietlo tisícročiami)
