Il. mapka Slovenska.
V posledný júnový deň vyšlo printové vydanie Hospodárskych novín s titulkou „Bratislava sa v bohatstve rekordne vzďaľuje východu“. Na druhý deň zverejnil analytik Trendu, M. Lehuta, na Facebooku graf o vývoji príjmov s popisom „regionálne rozdiely po krajoch sú najnižšie, odkedy máme dáta“.
Čo sa teda vlastne deje? Zjednodušené závery ekonomických novinárov si nutne nemusia protirečiť, ale dobre ilustrujú, že o rozvoji slovenských regiónov chýba akýsi ucelený obraz.
Spomínaný článok HN uvádza ako zdroj novú štúdiu OECD Regions at a Glance 2016. Podľa nej Slovensko dosiahlo prvú priečku vo variácii regionálnych rozdielov v príjme domácností a tiež v rýchlosti nárastu týchto rozdielov. Pre porovnanie, status M. Lehutu vychádzal zo štandardnej odchýlky k priemeru platov podľa krajov na základe dát od ŠÚ SR. Odchýlky v príjmoch sú pritom len jeden z desiatok možných spôsobov hodnotenia regionálnych rozdielov. Iste, občas sa treba oprieť o jedno číslo. Napríklad slovenské zákony definujú „najmenej rozvinuté okresy“ prostredníctvom evidovanej miery nezamestnanosti. Avšak hovoriť o náraste či poklese regionálnych rozdielov len na základe jedného indikátora je trochu ako pre stromy nevidieť les.
Slovensko je laboratórium regionálneho rozvoja z hľadiska geografie (blízkosť Viedne, pozícia Bratislavy, hornatý stred, na východe hranica EÚ a Schengenu), ale najmä z pohľadu ekonomiky (rýchly koniec redistribučných politík, prechod na trhovú ekonomiku, integrácia do jednotného trhu). V podstate existujú dva pohľady na to, ako sa mali nerovnosti medzi regiónmi vyvíjať počas hospodárskej transformácie:
1) neoklasická a
2) nová ekonomická geografia.
Neoklasickí ekonómovia ponúkajú jasnú odpoveď: regionálne rozdiely sa majú znižovať
Tradičná neoklasická ekonomická geografia predpokladá znižovanie regionálnych rozdielov. Ekonomická integrácia zlepší mobilitu výrobných faktorov a každý kraj využije svoju komparatívnu výhodu. Pracovná sila bude migrovať na západ, zatiaľ čo kapitál spolu s technológiami a znalosťami potečie do menej rozvinutých regiónov. Tie porastú rýchlejšie a pričinia sa o celkové znižovanie rozdielov v príjmoch, nákladoch, produktivite práce a životnej úrovni. Barro et al. (1991) potvrdili tento typ konvergencie medzi regiónmi v Taliansku a vo Veľkej Británii.
Podľa neoklasických ekonómov vznikajú regionálne rozdiely takto:
- nedostatočná mobilita pracovnej sily (rigidita pracovného trhu, ľudia sa nesťahujú za lepšou prácou, zlá prepojenosť zručností a potrieb zamestnávateľov),
- nedostatočná mobilita kapitálu (najmä chýbajúca infraštruktúra).
Na zvýšenie mobility pracovnej sily ponúkajú úrady práce rôzne príspevky, medzi nimi aj príspevok na presťahovanie. Najnovšia správa o využívaní týchto nástrojov konštatuje, že „príspevok na presťahovanie za prácou bol v roku 2015 jedným z najmenej využívaných nástrojov“, čo znamená 46 podporených žiadateľov. Vyšší záujem bol o príspevok na dochádzku za prácou (5824 podporených žiadateľov), avšak tiež zaznamenal medziročný pokles. Výška príspevkov a podmienky udeľovania si zaslúžia hlbšiu diskusiu, pretože cieľom týchto opatrení nemá byť plošné vyrovnanie príjmov v krajoch, ale skôr vyrovnanie príležitostí.
Neochota Slovákov sťahovať sa za prácou súvisí aj s vysokým podielom osobného vlastníctva nehnuteľností (viď článok Trendu), ktoré tvoria veľkú časť nášho majetku. Podiel osobného vlastníctva nehnuteľností v jednotlivých krajoch dosahuje 80 až 90 %, čo nás v EÚ radí na druhú priečku hneď za Rumunskom.
Na prilákanie zahraničného kapitálu vláda udeľuje investičné stimuly, ktorých vplyv na regionálne rozdiely sa v súčasnosti hlbšie neskúma. Ako však uvádza analýza SAV, „investičné stimuly v r. 2002 – 2010 neprispeli k zníženiu regionálnych nerovností v SR a benefitovalo z nich najmä západné Slovensko“. Je otázne, či by si investori nevybrali západné Slovensko aj bez investičnej pomoci.
Tak si to predstavme. Ste zahraničný investor prichádzajúci na Slovensko. Lokalitu si vyberáte podľa viacerých faktorov. Dôležitú úlohu zohráva výška miezd, ale aj produktivita práce.
Čítajte v Obecných novinách 33-34/2016 na str. 3
