Štvrtok 28.03.2024
Dnes má meniny 
Soňa
°C
08.07.2019 04:45

Príbeh Krvavých dejín zavedie návštevníkov do 15. a 16. storočia


Krvavé dejiny XVII - Alžbetina pozostalosť. Ilustračný plagát,


Súčasťou festivalu Európske ľudové remeslo je aj podujatie Krvavé dejiny na Kežmarskom hrade, o ktoré je každoročne veľký záujem. Inak to nebude ani tento rok a lístky na divadelné predstavenia v interiéri hradu s názvom Alžbetina pozostalosť od stredy 10. do soboty 13. júla sú takmer už vypredané.


„Mesto Kežmarok si tento rok pripomína 750 rokov od udelenia mestských práv. S divadlom exTEATRO sme preto tento rok siahli do dávnejšej minulosti hradu a mesta. Príbeh tohtoročných Krvavých dejín návštevníkov zavedie do 15. a 16. storočia. Je to obdobie, keď už nehovoríme o osadníkoch a vzniku prvých cechov, ale keď je už jasne definovaný Kežmarok ako mesto nezávislé od obyvateľov hradu a Kežmarčania nie sú ich poddaní,“ ozrejmila riaditeľka kežmarského múzea Erika Cintulová.       

Tvorca predstavení Marcel Hanáček opäť vymyslel príbeh a spolu s miestnou historičkou Norou Baráthovou hľadali historický rámec, do ktorého by sa dal príbeh umiestniť, aby sa stal skutočným a uveriteľným. Tento rok sa tak návštevníci dozvedia nové meno – Mikuláš Minkovič. „Tento Poliak vlastnil Kežmarský hrad, bola to len krátka ročná epizóda, ale bolo to v období zaujímavých vojenských konfliktov, v čase, keď malo Uhorsko dvoch panovníkov – Zápoľského a Habsburského. Minkovič bojoval po boku oboch,“ doplnil Hanáček s tým, že po skončení vojny prichádza na Kežmarský hrad, kde žije sestra jeho nebohej ženy, ktorá bola do neho zamilovaná a dúfa, že teraz, keď sa skončila vojna a Mikuláš sa usadí, stará láska ožije. Po jeho návrate však nečakane ožíva aj história, a hoci jeho manželka Alžbeta zomrela pred 16 rokmi, minulosť sa nedá pochovať a Alžbeta je stále prítomná v spomienkach, ktoré by Mikuláš najradšej vymazal.       

„Už niekoľko rokov nerobíme prvoplánovú strašidelnú šou plnú krvi a lacných efektov z 'party shopov'. Tentoraz sa pokúsime nájsť strašidelnosť v starej slovanskej mytológii, tradíciách, zvykoch a magických obradoch ľudí, ktorí žili na území dnešného Slovenska,“ zdôraznil Hanáček. Upozornil, že obsahom príbehu Alžbetina pozostalosť nie je dejepis, ale príbeh skutočných ľudí, ktorí žili, milovali, nenávideli, túžili a snívali. „Tak ako my dnes, len v iných kostýmoch,“ dodal.       

Do hradu sa bude počas štyroch dní vstupovať od 18., respektíve od 19. hodiny každých 20 minút v 50-členných skupinách. Návštevníci budú môcť vďaka Krvavým dejinám zažiť spolu s divadelníkmi ducha histórie a genius loci Kežmarského hradu.       

V poradí 29. ročník festivalu EĽRO tento rok patrí od piatka 12. júla do nedele 14. júla pivárom a debnárom. Tieto cechy vznikli v historickom meste Kežmarok v roku 1589, respektíve 1609.     

Autor: (tasr)


komentáre
SHOW ALL
podobné
08.07.2016
V Kežmarku odštartoval festival EĽRO
Pod Tatrami sa dnes začal 26. ročník festivalu Európske ľudové remeslo (EĽRO). V tomto roku je venovaný cechu hrnčiarov, ktorý oslavuje 460. výročie, a kežmarským kníhtlačiarom z 19. storočia.
viac
06.07.2017
Druhý víkend letných prázdnin v bratislavskom regióne
Letné shakespearovské slávnosti, Viva Musica!, Slovakia folk, komorný koncert v Botanickej záhrade, nočné prehliadky na hrade Červený kameň, Wine & Art a Bežecká perla naznačujú, že sa letné prázdniny v bratislavskom regióne začínajú vo veľkom štýle.
viac
13.07.2019
Na 29. ročníku EĽRO sa predstaví takmer 1000 účinkujúcich
Slávnostným sprievodom mestom v piatok odštartoval 29. ročník festivalu Európske ľudové remeslo. Počas troch dní sa v Kežmarku na jednom z najväčších podujatí svojho druhu v strednej Európe predstaví takmer tisícka účinkujúcich.
viac
17.07.2020
Považské múzeum pozýva na večernú prehliadku hradu Strečno
Fraňove pletky je názov večernej zážitkovej prehliadky, ktorá sa 8. augusta uskutoční na Hrade Strečno.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.02 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.13 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.85 %