Krvavé dejiny XVII - Alžbetina pozostalosť. Ilustračný plagát,
Súčasťou festivalu Európske ľudové remeslo je aj podujatie Krvavé dejiny na Kežmarskom hrade, o ktoré je každoročne veľký záujem. Inak to nebude ani tento rok a lístky na divadelné predstavenia v interiéri hradu s názvom Alžbetina pozostalosť od stredy 10. do soboty 13. júla sú takmer už vypredané.
„Mesto Kežmarok si tento rok pripomína 750 rokov od udelenia mestských práv. S divadlom exTEATRO sme preto tento rok siahli do dávnejšej minulosti hradu a mesta. Príbeh tohtoročných Krvavých dejín návštevníkov zavedie do 15. a 16. storočia. Je to obdobie, keď už nehovoríme o osadníkoch a vzniku prvých cechov, ale keď je už jasne definovaný Kežmarok ako mesto nezávislé od obyvateľov hradu a Kežmarčania nie sú ich poddaní,“ ozrejmila riaditeľka kežmarského múzea Erika Cintulová.
Tvorca predstavení Marcel Hanáček opäť vymyslel príbeh a spolu s miestnou historičkou Norou Baráthovou hľadali historický rámec, do ktorého by sa dal príbeh umiestniť, aby sa stal skutočným a uveriteľným. Tento rok sa tak návštevníci dozvedia nové meno – Mikuláš Minkovič. „Tento Poliak vlastnil Kežmarský hrad, bola to len krátka ročná epizóda, ale bolo to v období zaujímavých vojenských konfliktov, v čase, keď malo Uhorsko dvoch panovníkov – Zápoľského a Habsburského. Minkovič bojoval po boku oboch,“ doplnil Hanáček s tým, že po skončení vojny prichádza na Kežmarský hrad, kde žije sestra jeho nebohej ženy, ktorá bola do neho zamilovaná a dúfa, že teraz, keď sa skončila vojna a Mikuláš sa usadí, stará láska ožije. Po jeho návrate však nečakane ožíva aj história, a hoci jeho manželka Alžbeta zomrela pred 16 rokmi, minulosť sa nedá pochovať a Alžbeta je stále prítomná v spomienkach, ktoré by Mikuláš najradšej vymazal.
„Už niekoľko rokov nerobíme prvoplánovú strašidelnú šou plnú krvi a lacných efektov z 'party shopov'. Tentoraz sa pokúsime nájsť strašidelnosť v starej slovanskej mytológii, tradíciách, zvykoch a magických obradoch ľudí, ktorí žili na území dnešného Slovenska,“ zdôraznil Hanáček. Upozornil, že obsahom príbehu Alžbetina pozostalosť nie je dejepis, ale príbeh skutočných ľudí, ktorí žili, milovali, nenávideli, túžili a snívali. „Tak ako my dnes, len v iných kostýmoch,“ dodal.
Do hradu sa bude počas štyroch dní vstupovať od 18., respektíve od 19. hodiny každých 20 minút v 50-členných skupinách. Návštevníci budú môcť vďaka Krvavým dejinám zažiť spolu s divadelníkmi ducha histórie a genius loci Kežmarského hradu.
V poradí 29. ročník festivalu EĽRO tento rok patrí od piatka 12. júla do nedele 14. júla pivárom a debnárom. Tieto cechy vznikli v historickom meste Kežmarok v roku 1589, respektíve 1609.
