Schudnúť. Viac športovať. Viac cestovať a spoznávať. Viac čítať či naučiť sa niečo nové. Alebo prestať fajčiť... Aj vy ste si dali niektoré z týchto novoročných predsavzatí?
Práve tieto patria k tým najčastejším, s ktorými vstupujú ľudia do nového roka. OZV ENVI - PAK pripravil pár tipov, ako k týmto klasickým predsavzatiam pripojiť aj zopár tých, ktoré myslia na našu planétu. Inšpirujete sa?
Viac po vlastných
Toto by sme pokojne mohli zaradiť aj do kategórie zdravotných predsavzatí, lebo chôdza je jedným z najprirodzenejších pohybov a odborníci sa zhodujú v tom, že je nielen prospešná nášmu zdraviu, ale aj životnému prostrediu. Veď keď cestu autom, pokiaľ je to možné, vymeníme za prechádzku, ušetríme na jednej strane prírodné zdroje a na druhej aj ovzdušie od škodlivých látok.
Trieďte odpad zodpovednejšie
V roku 2022 sme na Slovensku podľa Štatistického úradu SR vytvorili takmer 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. „Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok denne vyhodili do odpadových nádob približne 1,3 kilogramu odpadu,“ uvádza na základe posledných údajov Štatistický úrad SR. Približne 39 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach. Je to ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. Ako však uvádza OZV ENVI - PAK, hoci stále skládkujeme priveľa, naučili sme sa triediť, čím pomáhame dávať odpadu druhú šancu. „Pozitívne je, že triedime viac ako kedysi. Recyklácia stúpa nielen v množstvách, ale aj v percentách. Takže reálne dnes ľudia triedia oveľa lepšie, avšak stále je priestor na zlepšenie – napríklad pri biologicky rozložiteľnom kuchynskom odpade, ktorý je v čiernych kontajneroch zastúpený vysokým percentom,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia. Zároveň dodala, že u nás sa zmesový odpad nedotrieďuje, teda čo v ňom skončí, to putuje na skládku, s výnimkou Bratislavy a Košíc, ktoré majú spaľovne komunálneho odpadu. „Trieďme preto v tomto roku ešte zodpovednejšie a poctivejšie. Aj malé, či do hmotnosti alebo veľkosti, veci sa rátajú – papierik od cukríkov, viečko od jogurtu či uzáver fľaše treba taktiež správne vytriediť,“ doplnila Kretter.
Kompostujte, výsledky vás potešia
Ak bývate v dome, založte si kompostér a kompostujte. Vaša záhrada sa vám určite odvďačí. Ak nechcete kompostovať doma, využívajte zber bioodpadu. Ak bývate v bytovom dome, skúste možno popremýšľať nad komunitným kompostovaním, ktoré je bežné a veľmi obľúbené v zahraničí, ale udomácňuje sa už aj u nás. Kompost z neho využívajú obyvatelia napríklad aj na zveľaďovanie komunitných záhrad. „Naša komunitná záhrada funguje už šesť rokov a stala sa novým verejným priestorom, kde sa stretávajú a zoznamujú obyvatelia. Sfinalizovali sme našu bylinkovú záhradu a počas sezóny organizujeme pikniky, workshopy, grilovačky, akcie pre deti, koncerty,“ prezradili z Komunitnej záhradky Odstredky v bratislavskom Ružinove.
Upracte okolie
Aby sme mali čisto a pekne nielen doma, ale aj vo svojom okolí, je preto treba niečo urobiť. Samozrejme, platí, že odpad sa nevyhadzuje len tak hocikam. Ale keďže stále sa nájdu aj takí ľudia, ktorí sa nevedia, resp. nechcú trafiť do odpadkových košov, nachádzame odpad aj na zemi. „Neraz za littering – teda voľne pohodený odpad, môže aj vietor, preto naozaj nebuďme ľahostajní a keď vidíme niečo na zemi, tak to zdvihnime a odhoďme tam, kde to patrí,“ povzbudila Katarína Kretter. Taktiež dodala, že aj preto OZV ENVI - PAK v roku 2019 prišiel s iniciatívou Vezmi si ma, ktorá na problém litteringu upozorňuje. Neskôr sa v spolupráci s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a inštitútom Behavioural Insights Team z Londýna pustili do boja s litteringom prostredníctvom prevencie, teda s použitím behaviorálnych techník. Tie pozitívne ovplyvňujú správanie sa ľudí. „Skúste sa teda pri najbližšej prechádzke popozerať okolo, či tam nie je nejaký odpad a ak náhodou áno, neváhajte ho zdvihnúť a vytriediť tam, kam patrí a určite tu bude krajšie a čistejšie,“ povzbudila Katarína Kretter.
Nakupujte s rozumom
V tomto prípade nehovoríme len o jedle či nápojoch, ale aj o ďalších veciach. Veľkým problémom je napríklad textil. Nakupujeme ho v obrovských množstvách a rovnako veľké množstvá ho končia na skládkach. Vo všeobecnosti vieme, že textilný priemysel patrí medzi jedno z najznečisťujúcejších odvetví na svete, kde sa ročne vyrobí až 80 miliárd rôznych druhov oblečenia. „Z toho 80 % putuje na skládku. Povinnosť triediť textil na Slovensku má vstúpiť do platnosti v roku 2025. Bolo by naozaj veľmi fajn, keby sme sa už teraz pred každým nákupom nového textilu zamysleli, či danú vec naozaj potrebujeme. Lepšou alternatívou je uprednostniť na nakupovanie second handy a oblečenie, ktoré nám už nesedí, posúvajme ďalej, niekto ho ešte môže využiť,“ povedala Katarína Kretter.
Dajte prednosť lokálnym produktom
Pri každom nákupe, ak je to možné, dajme prednosť lokálnym predajcom. Šetríme tým planétu, keďže sa výrazne znižuje množstvo emisií na prepravu produktov z iných krajín, okrem toho sa použije aj oveľa menej obalových materiálov. Samozrejme, kúpou lokálnych potravín a produktov podporíme konkrétnych ľudí namiesto veľkých koncernov. Navyše, pri jedle sa určite dostaneme k zdravším a chutnejším a čerstvejším potravinám, ovociu a zelenine.
Viacej zelene v okolí
Takmer denne počúvame o otepľovaní planéty. Určite si mnohí z nás všimli, že oveľa teplejšie nám je, keď sme obklopení betónom, ako keď sme niekde v prírode, kde je veľa zelene a príjemného, prirodzeného tieňa. Ak máte takú možnosť, snažte sa priniesť viac zelene do svojho okolia. Nemusíte hneď vysádzať stromové aleje, ale každá zeleň sa počíta – či už to budú kríky, kvety, stromy alebo trávnaté plochy, tie ktoré nie sú skosené na minimum, všetko pomôže.
Neplytvajte vodou
Nie všade je pitná voda samozrejmosťou. My ju, našťastie, u nás máme, avšak ani to nie je dôvodom, aby sme ňou plytvali. Šetriť vodu môžeme napríklad v kúpeľni, kde skrátime sprchovanie či použijeme hlavice, ktoré sú šetrnejšie, alebo na toalete pri splachovaní, kde uprednostníme také, pri ktorom sa míňa menej vody. Ale šetriť vodu môžeme aj pri iných činnostiach. „Stále sú ľudia, ktorí odpad pred jeho vytriedením umývajú. Nie je to potrebné. Stačí, ak ho zbavíme zvyškov jedla či tekutín a tak ho vytriedime. Pri recyklácii dôjde k jeho vyčisteniu a my zbytočne neplytváme vodou,“ vysvetlila na záver Katarína Kretter.
